Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       17. február 2003 Po NATO sa aj EU snaží názorovo zjednotiť Daniel Raus Členské štáty Európskej únie sa dnes pokúšajú zjednotiť svoje názory na postup voči Iraku. Po summite 15-ky by mali prísť zajtra do Bruselu aj zástupcovia kandidátskych krajín, ktoré podporujú stanovisko Spojených štátov. Samotná Európa je (a zrejme aj zostane) rozdelená. Zhodnúť sa môže iba na celkom všeobecných formuláciách. Po rušnom víkende prichádza týždeň, plný tvrdej práce. Môže rozhodnúť o osude Iraku, aj keď netreba zabúdať, že ten má v rukách predovšetkým bagdadský režim. Víkend masových protestov proti vojne bude mať nepochybne vplyv najmä na postoje európskych politikov. V ich tieni skončil aj charizmatický prejav britského premiéra Tonyho Blaira, ktorý povedal, že aj keby vyšiel do ulíc milión ľudí, je to stále menej, ako zástup obetí Husajnových konfliktov. Počet protestujúcich nakoniec vysoko prekonal spomenutý milión. Možno pochybovať o tom, že masové protesty v európskych mestách zásadne zmenia politiku Londýna. Postoj k nim vyjadril šéf britskej diplomacie Jack Straw: AUDIO: „Je to kvôli európskej skúsenosti s brutálnymi vojnami, že majú ľudia pochopiteľne väčšie obavy z dôsledkov vojny, ako na iných kontinentoch. Všetci ale vieme, že to bol (a je) iba boj proti tyranii, vďaka čomu máme dnešnú slobodu“. Ak víkendové protesty nezmenili postoj Británie, Španielska a Talianska, ktoré sú na strane Washingtonu, potom sa ťažko zmení realita rozdelenej Európy. O zjednotenie názorov sa pritom pokúša tak Európska únia, ako aj Atlantická aliancia. NATO zaznamenalo v tomto smere čiastočný úspech. Využilo fakt, že Francúzsko opustilo v roku 1966 vojenskú štruktúru Aliancie a keďže sa teda nepodarilo dosiahnuť zhodu v Severoatlantickej rade (ktorá je politickým orgánom), presunuli sa rokovania do Výboru pre plánovanie obrany – tam sú totiž iba veľvyslanci krajín, zapojených do vojenskej štruktúry. Inými slovami, všetci bez Francúzska. Generálny tajomník NATO George Robertson po zložitých rokovaniach Výboru pre plánovanie obrany so zjavnou úľavou oznámil, že dohoda sa podarila: AUDIO: „Zvíťazila solidarita Aliancie. Krajiny NATO prijali spoločnú zodpovednosť za Turecko, ktoré je v ohrození“. Okrem Francúzska sa teda 18 zvyšných štátov NATO dohodlo na podpore Turecka, ktoré požiadalo o pomoc, pretože sa obáva útoku Iraku. V prípade konfliktu je to obava reálna, keď si uvedomíme, že počas vojny v Perzskom zálive zaútočil Saddám Husajn na Izrael. Teraz by sa možno snažil hrať s kurdskou kartou a vyvolať boj Kurdov za nezávislý Kurdistan. To nepriamo potvrdil George Robertson: AUDIO: „Za súčasných okolností čelí Turecko hrozbe zo strany jedného zo svojich susedov. Preto je povinnosťou Aliancie zobrať to na vedomie a odpovedať primeranými prostriedkami. Presne to sme urobili. Ide o obranné, uvážené a odstrašujúce opatrenia“. Do Turecka sa teda presunú radarové lietadlá AWACS, raketové obranné systémy Patriot a tiež protichemické jednotky. Dodajme, že pôvodne očakával Robertson bezproblémové zasadnutie, ktoré iba schváli vopred dohodnutý text. Všetko ale skomplikovalo Belgicko, takže sa nakoniec rokovalo celý deň a text bol upravený. Zdôrazňuje sa v ňom, že rozhodnutie sa týka iba obrany Turecka a neobmedzuje iné operácie či budúce rozhodnutia Aliancie alebo Bezpečnostnej rady OSN. Belgicko sa snažilo dostať do vyhlásenia väzbu na OSN tak vehementne, že nemenovaný diplomat vyjadril obavu doslova z podriadenia Aliancie svetovej organizácii. Pripomienky boli teda aspoň modifikované. Belgický premiér Guy Verhofstadt je napriek tomu spokojný. Tvrdí, že medzinárodná stabilita stojí na troch pilieroch, tvorených OSN, NATO a Európskou úniou: AUDIO: „V týchto troch inštitúciách je základom snaha o riešenie mierovými prostriedkami“. Dodajme, že otázkou, ktorá sa vznáša vo vzduchu, je európska zahraničná politika. Optimisti mali pocit, že Európska únia sa dostatočne integrovala, aby si také čosi mohla dovoliť. Boli to ale skôr nemecko – francúzske predstavy, spojené s očakávaním, že Berlín a Paríž budú hovoriť za všetkých. Iracká kríza ukázala, že ďaleko realistickejšia je britská predstava zachovania suverenity členských štátov v oblasti zahraničnej politiky. A to je dobrá správa pre kandidátov, teda aj pre Slovensko.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...