Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       18. február 2003 Chiracove slová vzbudili vlnu nevôle Daniel Bútora V Bruseli sa včera európski lídri dohodli na spoločnom stanovisku k Iraku. Toto stanovisko napokon zostalo v tieni ostrých slov francúzskeho prezidenta Chiraca, smerovaných do strednej a východnej Európy. V Spojených štátoch nemôžu prísť Jacquesoovi Chiracovi na meno, vo Francúzsku ho však chváli verejnosť i politickí súperi, poznamenala dnes v správe z Paríža ČTK. Dôvodom je samozrejme postup francúzskeho prezidenta v otázke Iraku a jeho odpor voči odstráneniu Saddáma Husajna. Včera večer v Bruseli však Chiracov postoj napokon nebol postojom definitívnym. Európski lídri sa na mimoriadnom summite dohodli na opatrnej podpore Spojených štátov vo veci Iraku. Ich spoločný postoj po prvý raz pripustil použitie sily ako posledného riešenia irackej krízy. Varovali tiež iracké vedenie, že inšpekcie nemôžu pokračovať donekonečna. Britský premiér Tony Blair, najväčší spojenec Ameriky v Európe, po návrate do Londýna naopak trochu zmiernil, keď – vo väčšom súlade s európskymi spojencami – povedal, že vojna nemusí byť otázkou dní. AUDIO: „Nemáme s vojnou naponáhľo. Naopak, veď čakáme už dvanásť rokov. Potom sme v novembri predstúpili pred OSN. A sú to už tri mesiace, čo sme Saddámovi Husajnovi predložili to, čo sme naznali posledná príležitosť.“ Väčšiu pozornosť ako dohoda Európskej únie, ktorá sa nachádza kdesi medzi doterajšou britsko-španielskou a nemecko-francúzskou pozíciou, však vzbudili najmä kritické slová francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca na adresu krajín strednej a východnej Európy – vrátane Slovenska – za ich podporu amerického postoja voči Iraku. AUDIO: „Myslím, že sa správali trocha ľahkomyseľne, pretože vstup do Únie si vyžaduje určitý rešpekt voči ostatným. Keď pri prvých ťažkostiach začnú vyjadrovať svoje názory bez ohľadu na celok, do ktorého chcú vstúpiť, nie je to zodpovedné správanie a prejav dobrej výchovy. Myslím si, že kandidáti prepásli dobrú príležitosť mlčať.“ Slová v prvých chvíľach vyvolali odmietavé reakcie ako od viacerých členov Európskej únie a tiež medzi jej predstaviteľmi, tak aj medzi samotnými kandidátmi. Už spomínaný premiér Blair z Londýna odpovedal, že dúfa, že nikto nenavrhuje, že tieto krajiny by sa nestali plnoprávnymi členmi Únie, a že nemajú právo vyjadriť svoje názory. Podobne hovoril aj predseda Európskeho parlamentu Pat Cox. AUDIO: „Každý členský štát je úplne slobodný vyjadriť svoje priority ohľadne Iraku, OSN a na to, ako postupovať. Prečo by mali mať kandidátske štáty menšie právo vyjadriť sa ako iné štáty?“ Poľský námestník ministra zahraničných vecí Adam Rotfeld vo Varšave chladne poznamenal, že Francúzsko má právo na svoj názor, a Poľsko má právo rozhodnúť sa, či je správne a čo nie. Ministrer Wlodzimierz Cimoszewicz to v Bruseli komentoval o čosi opatrnejšie. AUDIO: „Samozrejme rešpektujeme francúzske právo na vyjadrenie vlastného názoru, na prijatie vlastnej politiky, a na skutočné partnerstvo. A to isté očakávame aj od druhej strany. Očakávame rešpekt rovnakých práv pre Poľsko a ďalšie krajiny. Veríme, že všetko, čo sa stalo v posledných týždňoch, bolo ťažkým hľadaním jednoty v Európe.“ Estónska ministerka zahraničných vecí Kristiina Ojulandová povedala, že Estónsko nie je fackovacím panákom. Hoci jej krajina chce vstúpiť do EÚ, pokladá za dôležité udržanie transatlantickej väzby. Rumunsko ako tradičný francúzsky spojenec vo východnej Európe takisto podporuje Spojené štáty voči Iraku, a prezident Ion Iliescu nedal najavo zmenu pozície. AUDIO: „Podľa nás je nerozumné, a povedali sme to veľakrát, rozdeľovať východoeurópske štáty na proamerické a protiamerické. Takýto pohľad je úplne chybný, a bolo by poľutovaniahodné, keby v takejto napätej situácii vznikla priepasť medzi EÚ a transatlantickou komunitou.“ Ešte jasnejší bol bulharský premiérSimeon Sasko-Burg-Gotski . AUDIO: „Je úplne nepatričné hovoriť o zmene bulharskej pozície v otázke Iraku: každý, kto čítal stanovisko bulharského zástupcu pri OSN, vie, aké je naše stanovisko.“ Predstavitelia strednej a východnej Európy dnes v Bruseli sa dnes v Bruseli prihlásili k včerajšiemu stanovisku „starších“ európskych kolegov. Päť kandidátskych krajín vyslalo do Bruselu iba ministrov zahraničných vecí, na znak protestu, že neboli prizvaní na samotné včerajšie rokovanie. Podobne ako po včerajšom rokovaní pätnástky, aj dnes však najväčšiu pozornosť vzbudzovali práve očakávané reakcie na slová prezidenta Chiraca. Podľa správ z Paríža nešlo pritom o „pošmyknutie jazyka“. Francúzski diplomati tvrdia, že Chirac vedel presne, čo išiel povedať, pretože bol podráždený politikou týchto štátov. Jeho ministerka obrany Michele Alliot-Mariová niekoľko hodín neskôr ešte tvrdšie varovala kandidátske štáty, že by mohli mať problémy pri ratifikácii vstupu do Únie. O zľahčenie napätej situácie sa pokúsil rumunský premiér Adrian Nasase . Podľa neho bol skutočným ciedľom Chiracovho výpadu Washington. Ako povedal - „Vždy, keď sa pohádam so svojou ženou, nakričím na svojich synov“.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...