Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       18. február 2003 Po voľbách v gréckej časti Cypru sa zmenšila nádej na zjednotenie so severom Daniel Raus Cyprus prežíva prvý týždeň po voľbách v gréckej časti. Tie priniesli vážnu zmenu, a je otázka, čo to bude znamenať pre budúcnosť ostrova. Ide totiž o členstvo v Európskej únii, presnejšie povedané: o otázku, či do nej vstúpi cely Cyprus, alebo iba grécka časť. Generálny tajomník OSN Kofi Annan sa pripravuje na rozhodujúce rozhovory o zjednotení Cypru. Sú plánované na budúci týždeň, pričom tamojší Gréci aj Turci sa majú vyjadriť k revidovanému plánu svetovej organizácie. Už tak zložitá záležitosť dospela ale k novému zauzleniu v podobe výmeny jedného z hlavných hráčov. Po desiatich rokoch vlády prezidenta Cleridesa sa v gréckej časti mení vedenie. Cleridesov oponent Tassos Papadopoulos vyhral voľby dokonca už v prvom kole, keď získal prekvapujúcich 51 a pol percenta hlasov. Papadopoulos patrí ku kritikom plánu OSN a hlavne ústupkov svojho predchodcu. Dá sa teda očakávať, že rokovania budú ťažšie. Naznačuje to aj reakcia druhého hráča, prezidenta cyperských Turkov Raufa Denktaša: AUDIO: „Pán Papadopoulos oznámil, že sa stal prezidentom celého Cypru. K tomu mu nemôžem gratulovať. Ako Turecká republika Severného Cypru nemôžeme gratulovať človeku, ktorý sa vyhlasuje za prezidenta celého Cypru. Ale samozrejme, gratulujeme mu ako prezidentovi gréckej časti“. Pripomeňme, aká situácia na ostrove panuje. Už takmer 30 rokov ho delí na dve časti faktická železná opona. V roku 1974 tam totiž prebehol (z Grécka riadený) prevrat, na ktorý reagovalo Turecko vojenskou inváziou. Ankara má dodnes na severe 35 000 vojakov a vyhlásila tam kurióznu republiku, ktorú na svete neuznáva nikto, okrem Turecka. Čo je ale ešte horšie, z obsadenej časti vyháňali Turci obyvateľov a do ich domov nasťahovali vyše 100 000 vlastných ľudí. Týmto stredovekým dobyvateľským spôsobom sa dopracovali ku dnešných 36-tim percentám územia ostrova. Čo teda spôsobí zmena vedenia v gréckej časti? Pozorovateľ James Ker-Lindsay očakáva vážne dôsledky: AUDIO: „Je zaujímavé, že pre vonkajší svet boli voľby referendom o mierovom pláne. Ja si ale myslím, že situácia je komplikovanejšia. Počas volieb iba 30 percent voličov povedalo, že im ide o plán. 15 percent vyhlasovalo, že to sú domáce otázky a 40 až 45 percent hovorilo o kombinácii oboch. Panuje totiž dezilúzia z Cleridesovej vlády, ktorá bola pri moci 10 rokov“. Ker-Lindsay dodáva, že pritvrdenie pomerov neprichádza iba z gréckej strany, ale aj zo strany Turecka. Ankara totiž využíva svoje výsadné postavenie v terajšom diplomatickom (a v budúcnosti možno vojenskom) konflikte s Irakom: AUDIO: „Vzhľadom na súčasné dianie na Blízkom východe je Turecko natoľko dôležitým spojencom Washingtonu, že sa môže snažiť o to, aby plán zohľadňoval jeho želania. Takže to bude veľmi zaujímavé. Na jednej strane totiž stojí Turecko, ktoré tlačí na väčšie ústupky. A teraz je tu pán Papadopoulos, hovoriaci, že bude tvrdo bojovať za ústupky v záujme cyperských Grékov“. Plán OSN ráta so zmenšením tureckej časti ostrova na necelých 29 percent a hlavne: navrhuje vytvorenie jednotného vedenia s rotujúcim prezidentom – teda čosi na spôsob Bosny. Nový prezident Papadopoulos chce ale zmeny. Čo najviac gréckych utečencov by sa malo vrátiť do svojich domovov a čo najviac tureckých osadníkov by malo ostrov opustiť. Konkrétne sa však nikdy nevyjadril, takže zostáva otvorené, s akými návrhmi pôjde do rokovaní. Novinár Martin Henry konštatuje, že sa dá ťažko niečo predpovedať: AUDIO: „Papadopoulos je tvrdo proti terajšej pozícii Glafkosa Cleridesa na rokovaniach a obvinil ho z príliš veľkých ústupkov, ktoré by on neurobil. Nevieme, o čom presne hovoril, pretože o obsahu rozhovorov nie sú známe podrobnosti“. Európska únia čaká na výsledok rokovaní. Ak plán OSN zlyhá, prijme iba grécku časť, čo by znamenalo zlú správu pre Turecko a jeho ambície na členstvo v únii. Zlá správa by to bola aj pre cyperských Turkov, ktorí cítia príležitosť. Ich prezident Rauf Denktaš je ale neústupný, takže krach rokovaní doslova visí vo vzduchu. V takom prípade bude platiť to, čo povedal v novembri predseda Európskej komisie Romano Prodi: AUDIO: „Bol by som šťastný, keby vstúpil celý Cyprus. Ale kvôli politickému rozdeleniu musíme voliť menej dobrú možnosť a prijať iba časť Cypru“. Zdá sa teda, že na budúci týždeň bude na Cypre horúco, aj keď iba v zmysle diplomacie. Počasie má svoje, trocha stabilnejšie, zákonitosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...