Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       20. február 2003 Aj malé štáty môžu hovoriť mocným hlasom Miroslav Neoveský V dvojdňovej rozprave v Bezpečnostnej rade sa dostalo k slovu vyše 60 krajín, ktoré nie sú v nej zastúpené. V závere rozpravy zazneli aj ostrejšie tóny, ako konštatoval aj spravodajca Slobodnej Európy v OSN Robert McMahon. S použitím jeho materiálov pripravil príspevok v našom washingtonskom štúdiu Miroslav Neoveský. Väčšina veľvyslancov, reprezentujúcich svoje krajiny v dvojdňovej rozprave, podporila pokračovanie inšpekcií v Iraku. Včera, takmer na záver debaty, však malá skupina bývalých komunistických krajín jednoznačne podporila postoj Spojených štátov, že Irak musí čeliť vážnym dôsledkom za vzdorovanie Bezpečnostnej rade. Väčšina týchto štátov vyslovila presvedčenie, že Irak porušil a porušuje svoje povinnosti, vyplývajúce z rezolúcie 1441 a naliehali na Bezpečnostnú radu, aby zaujala rozhodný postoj. Bolo to iba dva dni po tom, čo prezident Jacques Chirac napomenul stredo- a východoeurópske štáty, aby „boli ticho“ so svojou podporou politiky Spojených štátov voči Iraku. Väčšina kandidátskych krajín na členstvo v Európskej únii tiež v dvojdňovej debate nevystúpila, aby tým zdôraznila svoju podporu pondelňajšiemu vyhláseniu Európskej únie. Avšak lotyšský veľvyslanec v OSN povedal, že Lotyšsko chcelo tiež vysloviť svoj názor. Vyhlásil, že Lotyšsko považuje použitie sily za posledný prostriedok, ale zároveň Gints Jegermanis poukázal na to, že zodpovednosť za mierové vyriešenie otázky spočíva na Iraku a dodal: AUDIO „V hre je vierohodnosť Spojených národov a Bezpečnostnej rady osobitne. A Lotyšsko preto vyzýva Bezpečnostnú radu, aby podnikla nevyhnutné a patričné kroky zoči voči pokračujúcemu ohrozeniu mieru a bezpečnosti Irakom.“ Albánsky veľvyslanec, Agim Nesho tiež vyzval medzinárodnú pospolitosť k rozhodnejšiemu postoju voči Iraku a pripomenul, že rýchlejšie a rozhodnejšie konanie svetovej pospolitosti mohlo pomôcť a predísť značnému krviprelievaniu v Bosne a v Kosove v deväťdesiatych rokoch. Podľa jeho slov „nejasné sľuby a prázdne slová nezabránia zločinu a nezabezpečia mier.“ Ďalšou členskou krajinou „Vilniuskej 10-ky“, ktorá požadovala včera rozhodnejšie kroky zo strany Bezpečnostnej rady, bolo Macedónsko. Jeho veľvyslanec Srgdžan Kerim povedal, že „jeho krajina podporovala snahy o odzbrojenie Iraku mierovou cestou, ale že teraz je jasné, že Irak porušil a porušuje rezolúcie Bezpečnostnej rady, vrátane rezolúcie 1441". Uzbecký veľvyslanec Ališer Vohidov vyhlásil, že Spojené štáty predložili presvedčivé dôkazy, ktoré podporujú tvrdší postup voči Iraku a dodal: AUDIO „Riešenie nespočíva v zvýšení počtu inšpektorov, ale v zmene postoja Iraku k otázke odzbrojenia. Bezpečnostná rada musí prevziať zodpovednosť a podniknúť účinné kroky, ktoré prinútia Irak splniť rezolúciu 1441.“ O tom by mala byť aj ďalšia rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN, na návrhu ktorej pracujú Spojené štáty a Veľká Británia. Podľa britského veľvyslanca v OSN Jeremy Greenstocka ju predložia v nadchádzajúcich dňoch a mala by obsahovať konečný dátum pre odzbrojenie Iraku. Jej konečné znenie však bude závisieť aj od ďalšej správy, ktorú Hans Blix a Mohammed el Baradei predložia 1. marca Bezpečnostnej rade.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...