Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       25. február 2003 NATO uvažuje o aktívnejšej úlohe v Afganistane Gabriel Sedlák Severoatlantická aliancia, do radov ktorej bolo Slovensko pozvané na jesennom pražskom summite aliancie, uvažuje o prevzatí úlohy v Afganistane. Niektorí analytici si myslia, že táto myšlienka stojí za diskusiu a že by tiež mohla prispieť k transformácii aliancie. Existujú však aj pochybosti o tom, či by takáto misia bola v súlade s cieľmi NATO. Diskusie vnútri NATO o preventívnych opatreniach na obranu Turecka pre prípad vojny v susednom Iraku, ktoré sa pred týždňom skončili v Bruseli dohodou medzi členmi aliancie, vystriedala v minulých dňoch nová téma. Začalo sa hovoriť o možnej väčšej angažovanosti NATO v Afganistane, kde sa iba pred viac ako rokom skončili dlhé dve desaťročia občianskych vojen. Myšlienka sa objavila na stretnutí šéfa americkej diplomacie Colina Powella s generálnym tajomníkom NATO Georgeom Robetsonom. Ten na stretnutí s novinármi povedal, že aliancia o aktívnejšej úlohe v tejto ázijskej krajine bude uvažovať a pripomenul, že medzinárodným bezpečnostným silám v Afganistane v súčasnosti velia Nemecko a Holandsko s logistickou podporou aliancie. NATO vzniklo na začiatku studenej vojny ako projekt kolektívnej bezpečnosti pred hrozbou zo strany komunistického sveta. S pádom železnej opony sa dostavili úvahy o potrebe transformácie aliancie. V roku 1999 zasiahlo NATO proti Miloševičovej Juhoslávii a to kvôli vtedajšej politike Belehradu v provincii Kosovo. Aliancia síce zasahovala mimo územia svojich členských štátov, okrem etnických Albáncov v Kosove však zároveň bránila Európu ako celok pred nestabilitou Balkánu. Aj Afganistan leží mimo teritória členských krajín aliancie. Analytici však v prospech väčšej angažovanosti NATO v tejto krajine konštatujú, že vojenská a politická nestabilita v Afganistane by mala negatívne dôsledky aj na členské krajiny aliancie. V súčasnosti to tam vyzerá tak, že okrem metropoly Kábul a samozrejme vojenských základní spojencov je väčšina území krajiny riadená prakticky nezávislými regionálnymi veliteľmi. Už táto skutočnosť hovorí za zvýšenie úlohy NATO. S odvolaním sa na útoky z 11. septembra 2001, spájané s teroristickou sieťou al-Káida, ktorej útočiskom bol talibanský Afganistan, John Wolfstahl z washingtonskej Carnegieho nadácie za medzinárodný mier hovorí, že aj Európanom je jasné, že cieľom útokov nebola iba Amerika, ale Západ ako celok. AUDIO: „Myslím, že existuje pochopenie pre to, že sa to môže týkať aj Európy, a vzhľadom na globálnu vojnu proti terorizmu, ktorá jasne zahŕňa aj Európu, myšlienka nejakej európskej misie v Afganistane má pochopenie a podporu. Skutočnou otázkou je, či NATO ako vojenská aliancia je vhodná na niečo také a to je jedna z vecí, o ktorých je treba diskutovať.“ To, ako sa NATO postaví k výzvam v Afganistane, bude podľa Wolfstahla záležať na vývoji okolo irackej krízy. Na možnej vojne proti Bagdadu by sa zúčastnili aspoň niektorí členovia aliancie a to môže významne ovplyvniť jej vojenské kapacity potrebné pre významnejšiu úlohu v Afganistane. Úlohu NATO v Afganistane vidí Arthur Helton z Rady pre zahraničné vzťahy, súkromného inštitútu z New Yorku, takto. AUDIO: „Mali by ste sa na to dívať ako na manželstvo medzi Afganistanom, ktoré zúfalo potrebuje bezpečnosť, a NATO, ktoré sa nachádza v stave akéhosi hľadania svojho ďalšieho významu. A tieto imperatívy robia mierovú misiu NATO v Afganistane zrozumiteľnou a mohli by prispieť k transformácii NATO.“ Atlantická aliancia vznikla preto, aby bránila svojich členov pred vonkajším nebezpečenstvom. Arthur Helton pripúšťa takú interpretácia Severoatlantickej zmluvy, ktorá umožňuje vyslanie mierových jednotiek na Balkán, nie však do Afganistanu. Možným dôvodom pre pôsobenie aliancie v tejto ázijskej krajiny môže byť boj proti tamojšiemu obchodu s drogami, k čomu Helton dodáva. AUDIO: „Ak chce na seba NATO prevziať väčšiu zodpovednosť za bezpečnosť v Afganistane, bude musieť vymyslieť viac ako len vojenské kapacity. Bude musieť riešiť základné otázky práva a poriadku. Tieto otázky nevyhnutne narazia na veci ako väzenstvo, polícia, súdy, právny systém a podobne. NATO nemá kapacity na podobné veci.“ Helton dodáva, že prípadný úspech misie NATO v Afganistane by aliancii vdýchol nový život. Skúsenosti obyvateľov postkomunistických krajín s reálnym socializmom pod patronátom Moskvy hovoria, že členstvo v NATO, hoci aj tom pôvodnom, bez nejakého nového života, je určite lepšia perspektíva, než čokoľvek iné.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...