Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 30. august 2008       26. február 2003 EU nemá jednotnú zahraničnú politiku Daniel Raus Francúzsky prezident Jacques Chirac nedávno ostro zaútočil na kandidátske krajiny, ktoré podporili Washington v otázke Iraku. Francúzsku a Nemecku sa pritom nedarí predať vlastnú zahraničnú politiku ako postoj celej Európskej únie. Realitou totiž zostáva fakt, že jednotlivé členské štáty majú svoju politiku. V praxi teda víťazí britská predstava únie. A ako konštatuje v nasledujúcom príspevku Daniel Raus, táto predstava je dobrá aj pre Slovensko. Existuje zahraničná politika Európskej únie, alebo je to iba predstava na spôsob science fiction? Odpoveď dal v tomto týždni jeden z hlavných predstaviteľov 15-ky Javier Solana : neexistuje. Usilujeme sa o ňu, ale zatiaľ márne. AUDIO: „Čelili sme problému, ktorého existencia je dávno známa. Európska únia nemá jednotnú, ale spoločnú zahraničnú politiku, čo je rozdiel“. Inými slovami Brusel nemôže hovoriť za všetkých. Musí vždy nájsť iba najväčšieho spoločného menovateľa postojov jednotlivých členov – a ten dostane nálepku európskej politiky. Je to logické: jednotlivé štáty majú naďalej svoje záujmy a svoje veľvyslanectvá a Brusel hrá v zahraničnej politike druhé husle. Všetko sa ukázalo na otázke Iraku, aj keď by bolo smelé tvrdiť, že je to jediný kameň úrazu. Stal sa iba horúcim problémom vďaka Washingtonu. Javier Solana má pritom na starosti koordináciu zahraničnej a obrannej politiky únie. Takže vie najlepšie, o čom hovorí, keď uznáva, že v tom podstatnom (teda v názore na vojenské riešenie) žiadne európske zjednotenie nenastalo: AUDIO: „Musíme úprimne povedať, prinajmenšom ja za seba musím povedať, že som to nedosiahol. Momentálne nemáme spoločný postoj a musíme to priznať“. Washington sa priklonil k potrebe použitia sily v Iraku. Európu to rozdelilo na dva tábory: jeden je za, druhý proti. Amerike ale nehrá do karát ani zloženie Bezpečnostnej rady OSN, ani momentálna európska reprezentácia. Pripomeňme, že Bezpečnostnej rade predsedá Nemecko, jeden z hlavných oponentov. Predsedníckym štátom únie je zasa Grécko, ktoré bolo proti zásahu v Kosove a teraz je proti akcii v Iraku. Zajtra idú predstavitelia Európskej únie do Washingtonu, kde majú rokovať o riešení rozporov. Úniu budú reprezentovať traja politici: Javier Solana, šéf gréckej diplomacie George Papandreou a komisár pre vonkajšie vzťahy Chris Patten . Ten má samozrejme blízko k postojom Londýna a celú záležitosť sa snaží zasadiť do širšieho kontextu: AUDIO: „Vecou, o ktorej sme debatovali a v ktorej máme úplne jasný spoločný postoj, je Blízky východ, tamojší mierový proces. Zhodujeme sa, že je dôležité neodstaviť ho v krviprelievaní – a v tejto veci budeme hovoriť veľmi rozhodne“. Podstatne rezervovanejšie postoje možno ale očakávať od gréckeho ministra Papandrea . Ten zdôrazňuje, že inšpektori by mali dostať viac času a stojí v podstate na pozíciách Francúzska a Nemecka. Preto podčiarkol, že podstatou medzinárodného úsilia je odzbrojenie Iraku, nie zmena tamojšieho režimu. AUDIO: „Musíme jasne povedať, že všetkých 15 členov chce plnú spoluprácu a odzbrojenie Iraku. Je nám tiež jasné, a o tom sme diskutovali, že hovoríme o odzbrojení, nie o zmene režimu“. Washington a Londýn ale tvrdia, že iba naivný človek môže očakávať odzbrojenie Iraku bez zmeny tamojšieho režimu. Za všetko hovorí 12-ročná skúsenosť aj terajšie hry režimu s inšpektormi. Britský minister zahraničných vecí Jack Straw poukázal dnes v parlamente na to, že Juhoafrická republika sa odzbrojila za pár mesiacov a stačilo na to 9 inšpektorov. Prečo potrebuje Irak nekonečné množstvo inšpekcií a nekonečné množstvo času? Odpoveď je jednoduchá: preto, že sa v skutočnosti nechce odzbrojiť. Zdá sa teda, že otázka Iraku vrhla celkom nečakané svetlo na vzťahy medzi jednotlivými európskymi krajinami a Amerikou, a takisto na vzťahy medzi jednotlivými členmi Európskej únie, už ani nehovoriac o ich vzťahoch ku kandidátskym štátom. Pred vstupom do únie je teda aj pre Slovensko potrebné uvedomiť si, že únia zostáva prinajmenšom v zahraničnej politike množinou štátov, sledujúcich svoje záujmy. A to aj napriek tomu, že sa často celkom úprimne usilujú o čo najväčšieho menovateľa v tejto oblasti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...