Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 22. august 2008       26. február 2003 Šance stať sa českým prezidentom majú Klaus i Sokol, zvolený ale nemusí byť nikto Gabriel Sedlák Česká republika už štyri týždne nemá svojho prezidenta. Parlament v Prahe totiž v prvých dvoch voľbách, ktoré sa uskutočnili ešte v januári, nezvolil nástupcu Václava Havla. Tento piatok sa o to českí poslanci a senátori pokúsia do tretice. Päť týždňov medzi druhým a nastávajúcim tretím kolom voľby prezidenta využila vládna koalícia sociálnych demokratov, ľudovcov a liberálov z Únie slobody na dve veci: na hľadanie vhodného spoločného kandidáta, čo je novinka, pretože predtým spoločne nepostupovali, a na zabezpečenie jeho podpory v parlamente. V prípade väčšinovej koalície to síce znie trochu nepravdepodobne, ale niektorí sociálni demokrati odmietajú voliť iného kandidáta ako bývalého šéfa strany a vlády Miloša Zemana. Ten pritom v druhej voľbe prezidenta vypadol hneď v prvom kole. Tým, kto Zemana a ďalších protikandidátov v prvých dvoch kolách pokoril, je čestný predseda ODS Václav Klaus. A keďže tréneri nemenia víťaznú zostavu, ODS nominovala Klausa opäť. Jeho protikandidátom, nominovaným vládnou koalíciou, sa stal iný profesor, exminister školstva Jan Sokol. Na prvej voľbe sa zúčastnili štyria kandidáti. Do druhej boli nominovaní už iba traja. A keďže do piatkovej tretej voľby idú iba dve osoby, situácia sa síce do istej miery sprehľadnila, tipovať prípadného víťaza však vôbec nie je jednoduchšie. Prípadného preto, lebo piatkové hlasovanie prezidenta Českej republike opäť dať nemusí. V tom prípade by sa myšlienka zavedenia priamej voľby hlavy štátu stala ešte pravdepodobnejšou ako doteraz. Aká je teda situácia dva dni pred hlasovaním? Sokolovi sľúbilo svoj hlas 138 členov parlamentu. Ak sa dostane do tretieho kola, budú mu chýbať tri hlasy k potrebnej prostej väčšine. Hlavu štátu však môže zvoliť väčšina prítomných poslancov a senátorov. V prípade niekoľkých absencií, alebo hlasov z tábora komunistov má teda Sokol veľkú šancu uspieť. Tá by sa zrejme zvýšila v prípade, ak by bol v hre už iba Sokol. Viacerí zákonodarcovia sú pripravení hlasovať tak, aby už Česko nejakého prezidenta konečne malo. Táto nálada však hrá viac do karát Václavovi Klausovi. Pozorovatelia súdia, že ak Klaus postúpi do druhého kola, bude už iba získavať. Naposledy mu k zvoleniu chýbalo v 281-člennom parlamente 14 hlasov. Avšak riziko, že Klausove ambície budú potopené hneď v prvom kole, sú väčšie ako v minulosti. Do druhého kola postupujú kandidáti, ktorí získali najviac hlasov v jednotlivých komorách parlamentu. Klaus zatiaľ vždy postúpil ako víťaz hlasovania v snemovni, jeho protikandidáta vyslali do ďalšieho súboja senátori. Aj teraz sa ráta s tým, že v Senáte získa najviac hlasov Klausov protikandidát, v tomto prípade teda Sokol. Keďže sa však na rozdiel od predchádzajúcich volieb protiklausovský tábor nemôže rozbiť na podpore viacerých kandidátov, expremiérovi hrozí, že ho Sokol porazí hneď na začiatku. Vládny tábor, hoci oslabený o tzv. zemanovcov, je v snemovni silnejší ako klub ODS. Kúzlo tajnej voľby je však v tom, že verejnosť sa nedozvie, či sa o prípadný Klausov postup postarali sociálni demokrati, alebo komunisti. Tí zatiaľ nesľubujú podporu ani jedného z kandidátov. Sokol u nich podľa podpredsedu KSČM Miloslava Ransdorfa nemá žiadnu šancu, pretože „ide o pravicovo orientovanú osobnosť“. A čo Klaus, ktorý sa celé desaťročie pasoval za hlavného predstaviteľa českej pravice? Ten je komunistom bližší a dôvody vysvetlil sám predseda KSČM Miroslav Grebeníček: „Václav Klaus na rozdiel od pána Sokola nepochybuje o demokratickom charaktere KSČM.“ Ďalším faktorom, ktorý môže Sokolovi v očiach komunistov priťažiť, je jeho postoj k otázke povojnového odsunu sudetských Nemcov. Podľa Sokola šlo o hanebnosť. Takéhoto hodnotenia sa od Klausa nedočkajú. A pritom práve v dôstojnej reprezentácii republiky v zahraničí vidí Václav Klaus, ako to formuloval pred druhou voľbou hlavy štátu, ťažisko pôsobenia prezidenta. AUDIO: „V dnešní chvíli by měl prezident přispět zejména k obhajobě zájmů naší země v EÚ a měl by usilovat o co nejpřátelštější vztahy s našimi sousedy, protože ty v minulých letech utrpěly nepříjemné a pro nás nežádoucí šrámy.“ Jedným z dôvodov zmienky o šrámoch, ktoré utrpeli vzťahy so susedmi, bol pred mesiacom Klausov protikandidát Zeman. Ten sa ako premiér dopustil radu výrokov, ktoré potom česká diplomacia musela krvopotne žehliť. V situácii, kedy v piatok na Pražskom hrade môže o osobe budúceho prezidenta rozhodnúť jeden hlas, či zdanlivá drobnosť, bude zaujímavé sledovať, čo ktorý z kandidátov zoči-voči zákonodarcom vo svojom vystúpení povie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...