|
|
| |
|
Dnes je piatok, 25. júl 2008 |

|
|

|
26. február 2003
|
Ukrajinský prezident hrá na všetky strany
|
Peter Gabaľ
|
Najvyšší predstavitelia Ruska, Bieloruska, Ukrajiny a Kazachstanu v nedeľu v Moskve podpísali spoločnú deklaráciu s cieľom posunúť dopredu regionálnu hospodársku spoluprácu a podporiť zámer vytvoriť zónu voľného obchodu. Do septembra by podľa deklarácie mala byť hotová dohoda o zóne voľného obchodu. Zatiaľ je úlohou vlád dohodnúť spoločnú hospodársku politiku, zladiť legislatívu a ustanoviť medzištátnu obchodnú a colnú komisiu.
Všetky štyri bývalé sovietske republiky sú členmi celého radu organizácií, ktoré boli v minulom desaťročí vytvorené okolo Spoločenstva nezávislých štátov a majú opätovne integrovať priestor bývalého Sovietskeho zväzu. Ako však konštatoval napríklad kazašský prezident Nursultan Nazarbajev, tieto organizácie zväčša nefungujú efektívne.
Hneď v pondelok sa Kyjev poponáhľal oznámiť, že nedeľná deklarácia a pripravovaná zóna voľného obchodu nebudú prekážkou v snahe Ukrajiny o integráciu do Európskej únie. Ukrajinský prezident Leonid Kučma, ktorý v ústavnom systéme štátu hrá pomerne silnú rolu, v júni minulého roka vyhlásil snahu o plnohodnotné členstvo v únii za strategický cieľ zahraničnej politiky krajiny.
Napriek silným výhradám Západu voči jeho domácej politike sa mu tak darí na diplomatickom poli zmierňovať osteň kritiky voči jeho osobe a spôsobu vládnutia. V ekonomickej oblasti je pritom snaha o účasť na zóne voľného obchodu s Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanom pokusom oživiť ukrajinské hospodárstvo, ktoré sa - na rozdiel napríklad od pobaltských štátov - nedokázalo preorientovať na intenzívnejšie uplatnenie v Európskej únii najmä preto, že sa vyhýba reformám, udržiava rôzne subvencie nekonformné s trhovým prostredím, a protekcionizmus s korupciou podľa rôznych odhadov výrazne prevyšujú i neružové pobaltské a východoeurópske pomery.
Politicky tak Západ vníma Leonida Kučmu ako človeka stojaceho kdesi uprostred medzi vcelku dobra prijímaným ruským prezidentom Vladimírom Putinom a ostrakizovaným bieloruským vládcom Alexandrom Lukašenkom.
Pripomeňme len minuloročný pražský summit NATO, kde sa síce predstavitelia členov a zväčša i kandidátov Aliancie síce vyhýbali oficiálnemu stretnutiu s Kučmom, nezakázali mu však vstup ako zhruba desiatke najvyšších bieloruských predstaviteľov, ktorí od jesene minulého roka napriek diplomatickým pasom patria k nevítaným osobám v takmer celej Európskej únii.
I v tomto prostredí sa však Kučmovi darí oslabovať tlak západnej kritiky a vyhýbať sa izolácii, o hrozbe ktorej sa koncom minulého roka uvažovalo ako o možnej "bielorusifikácii" Ukrajiny.
Jednu z príčin rovnako možno hľadať v udalostiach týchto dní: Spojené štáty pred týždňom požiadali Ukrajinu o poskytnutie jednotky so špeciálnym výcvikom na kontrolu jadrovej a chemickej kontaminácie pre prípadnú vojenskú operáciu v Iraku. Americké vedenie tak odpovedalo na Kučmov návrh zo začiatku mesiaca, keď ponúkol Spojeným štátom 430-člennú jednotku tohto zamerania. Smutným pozadím tohto faktu je, že ukrajinskí špecialisti získali dobrú povesť vo svojom obore vďaka skúsenostiam z terénu po černobyľskej tragédii. Ukrajinská vláda súhlasila s ich vyslaním na Blízky východ minulý štvrtok.
Ukrajina, ktorá sa tak ešte silnejšie deklaruje ako americký spojenec, sa teda chystá vytvoriť zónu voľného obchodu okrem iného s Bieloruskom, ktoré čelilo podozreniam z porušovania embarga OSN a vývozu zakázaných materiálov do Iraku. Napriek nereformovanej ekonomike, ohrozovaniu slobody médií, nedostatkom volebných procedúr a ďalším dlhom voči kodanským kritériám tak Leonidovi Kučmovi nemožno uprieť istú mieru šikovnosti v zahraničnej politike. Európsku úniu, ktorá by zhruba o rok mala s Ukrajinou bezprostredne susediť, a časom sa začať zaoberať jej deklarovanou snahou o integráciu, tak možno na východe bude čakať pár tvrdých orieškov.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|