Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       3. marec 2003 Iracká kríza: Turecko váha Jaroslav Rozsíval Pokračujúce ťaženie Spojených štátov a ich spojencov za odzbrojenie Iraku vyvoláva naďalej rozličné reakcie nielen medzi moslimskými krajinami, ale aj v radoch amerických spojencov – nesúhlas s americkým zámerom zasiahnuť proti irackému režimu Saddáma Husajna vojenskou silou deklarovali aj Nemecko či Francúzsko. Spor sa však preniesol aj na pôdu NATO, kde sa rozhodovalo o poskytnutí vojenskej pomoci Ankare v prípade ohrozenia krajiny Irakom. Aliancia napokon s pomocou súhlasila, spory prebiehali predovšetkým o tom, či vojenská pomoc nebude legitimizovať vojnu s Irakom ako takú. Bez ohľadu na pretrvávajúce spory európskych krajín sa turecká vláda rozhodla požiadať o pomoc aj Spojené štáty, ktoré sú pripravené rozmiestniť na tureckom území 62 tisíc vojakov. Vláda Abdulaha Gula požiadala turecký parlament o vyslovenie súhlasu s týmto plánom a poslanci napokon v danej veci rozhodli v sobotu: Prvá správa znela, že parlament návrh schválil – za návrh sa totiž vyslovilo 264 poslancov a proti ich hlasovalo 250. 19 poslancov sa hlasovania zdržalo. Opozícia výsledok napadla s tým, že návrh nezískal podporu jasnej väčšiny prítomných poslancov. Podľa platnej ústavy by návrh musel získať nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných 533 poslancov. A predseda parlamentu mohol s námietkou napokon iba súhlasiť. Výsledok je výraznou porážkou pro-západnej a pro-americkej politiky vlády premiéra Gula a jeho Strany spravodlivosti a rozvoja Redžepa Erdogana. Vláda má síce podľa Erdogana pripravené iné varianty zabezpečenia obrany krajiny, ale – ani v nedeľu ešte nebolo jasné, či sa parlament pokúsi hlasovať o návrhu ešte raz v utorok. Ohrozená zostala totiž aj plánovaná finančná pomoc Spojených štátov vo výške 30 mld. dolárov. Turecká ekonomika by totiž v prípade vypuknutia vojny s Irakom čelila vážnym problémom. Premiér Abdulah Gul zároveň varoval pred zneužívaním výsledku hlasovania pri riešení vnútroštátnych politických sporov: AUDIO: „Čelíme vážnej a dôležitej záležitosti. Diskutovalo sa o tureckej bezpečnosti a budúcnosti. To nie je vnútroštátny problém. Som presvedčený, že by nebolo vhodné a ani pre Turecko výhodné dostať túto záležitosť na domácu scénu.“ Americký veľvyslanec v Ankare Robert Pearson zdôraznil, že americko-turecké vzťahy týmto rozhodnutím určite neutrpia. To isté zdôraznil aj premiér Gul: AUDIO: „Turecko americké vzťahy sú strategickej povahy. Náš priateľský vzťah so Spojenými štátmi, ktorý je založený na vzájomnom porozumení, bude pokračovať. Odvodzovať tento vzťah od jedného rozhodnutia by nebolo správne.“ Denník New York Times však citoval predstaviteľa amerického ministerstva obrany, že Washington je pripravený otvoriť front na severe Iraku aj v prípade, že mu pritom Turecko nepomôže. A tak vláda v Ankare stojí pred vážnym rozhodnutím: riskovať druhé neúspešné hlasovanie, alebo hľadať iné cesty spolupráce so Spojenými štátmi.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...