Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       6. marec 2003 Problémy s pripravovanou ústavou Európskej únie Anna Rausová Slovensko sa pripravuje už niekoľko rokov na vstup do Európskej únie. V roku 2004 by malo spolu s ďalšími deviatimi štátmi vstúpiť do jej radov. Súčasťou rozširovania je aj príprava ústavy. Má byť hotová v júni, čas uteká a členské ako i kandidátske krajiny únie rozdeľuje čoraz viac postoj k odzbrojeniu Iraku. Na otázky, súvisiace s problémami prípravy ústavy, hľadal odpovede u niektorých analytikov korešpondent Slobodnej Európy Brefni O´Rourke. Predseda Konventu Európskej únie, bývalý francúzsky prezident Valery Giscard D´Estaing je odhodlaný termín ústavy dodržať. Jej návrh má byť hotový do júna. Zatiaľ je však pripravená iba polovica plánovaných 48 článkov, ale na zváženie čaká ešte asi 1000 pozmeňovacích návrhov. Niektoré z nich sa usilujú o odstránenie citlivého slova „federálny“ v tých prípadoch, kedy únia môže konať v mene členských krajín. Najmä tzv. euroskeptici, ktorí sú proti väčšej integrácii namietajú, že tento termín príliš zaváňa centralizmom. Na strane oponentov je aj dánsky poslanec Európskeho parlamentu Jens-Peter Bonde . Podľa jeho názoru návrh ústavy nestanovuje presne zodpovednosti únie a zodpovednosti jednotlivých členských krajín: AUDIO: „Články s odkazom na federalizmus neznamenajú predstavu únie ako federálneho štátu, ale nestanovujú jasné rozdelenie moci medzi jednotlivými štátmi a federálnou úrovňou. Takýto model je príliš centralistický, oveľa viac ako Spojené štáty“. Podľa oponentov by mali mať čo najviac právomocí jednotlivé členské štáty a nie Brusel. Niektorí analytici hovoria, že diskusie okolo slovíčka „federálny“ sú neopodstatnené a zároveň odvádzajú od skutočných problémov, s ktorými zápasí konvent. Tento názor zastáva aj Ben Crum z bruselského Centra pre európske štúdie: AUDIO: „Stále zostávajú otvorené kľúčové otázky, o ktorých konvent ešte poriadne nerokoval a to je napríklad reforma inštitúcií únie, otázka prezidenta Rady ministrov, ako sa bude voliť Európsky parlament, maximálny počet poslancov, počet komisárov a to, či bude mať každá krajina komisára“. Tieto problémy sú podstatné, ale je veľkou otázkou, či bude na ne do júna existovať odpoveď. Predseda Konventu D´Estaing je odhodlaný časový harmonogram dodržať ale poukazuje aj na to, že práce zdržujú nezhody súčasných i budúcich členov ohľadne riešenia irackej krízy. Giscard ich označuje za najvážnejšie od vzniku únie s tým, že ani reforma jej štruktúr tieto rany tak rýchlo nezacelí. Niektorí poslanci Európskeho parlamentu sú za to, aby sa termín pre ústavu predĺžil až do konca kalendárneho roka a aby sa zvážili aj mechanizmy pre rozhodovanie v zahraničnej politike. Otázky bezpečnostné a zahraničnopolitické sa dostali do kompetencie bruselského centra iba v posledných rokoch a tak konflikt s Irakom je vnímaný ako hlavná prekážka vo vývoji tohto procesu. Aj v tejto otázke sú samozrejme dva názorové tábory. Už citovaný Crum je naopak optimistický: AUDIO: „V určitých oblastiach, napríklad čo sa týka Blízkeho východu, Juhoslávie, dokonca aj Severnej Kórey, sú členské štáty únie schopné vytvoriť jednotný front. Iba v prípade ťažších konfliktov, v ktorých sa jednotlivé vlády ťažko odpútavajú od svojich tradičných postojov, dochádza k takýmto názorovým rozdeleniam“. Návrh ústavy Európskej únie by mal byť predložený na schválenie jednotlivým vládam. Tie sa samozrejme môžu k nemu vyjadriť a nie je vylúčené, že budú chcieť niektoré zmeny. V tomto zmysle je teda dôležité, aby konvent návrh predložil do stanoveného termínu. Je totiž celkom možné, že návrh ústavy prejde ďalšími zmenami.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...