Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       11. marec 2003 Rozhovory o zjednotení Cypru skrachovali, do EÚ vstúpi iba grécka časť Daniel Raus Dnes nadránom sa v Holandsku neúspešne skončili rozhovory o zjednotení Cypru. Pre tamojšiu tureckú komunitu to bude mať citeľné dôsledky. Stratila totiž šancu na vstup do Európskej únie. A čo je ešte vážnejšie, fakticky ju stráca aj samotné Turecko. Turecký premiér Abduláh Gul tvrdí, že na zjednotenie Cypru je ešte stále šanca. Zdá sa ale, že už to nezariadi ani James Bond. Krach plánu OSN predstavuje zrejme bodku za snažením Bruselu a hlavne gréckej časti ostrova. Sklamanie vyjadril osobitný sprostredkovateľ OSN Alvaro de Soto: AUDIO: „Chcem, aby obyvatelia Cypru vedeli, že som sa ich nevzdal. V ich očiach som videl túžbu po mieri a zjednotení. Je mi ľúto, že nedostali šancu rozhodnúť o svojej budúcnosti“. Podľa viackrát modifikovaného plánu šéfa OSN Kofiho Annana mali obe strany urobiť ústupky a do konca mesiaca sa mali konať referendá, ktoré by plán definitívne odobrili. Hlavnou prekážkou sa stal, podľa očakávania, zakladateľ Tureckej cyperskej republiky Rauf Denktaš. Ten nesúhlasil s požiadavkou návratu cyperských utečencov do ich domovov: AUDIO: „Čo sa nás týka, plán, ktorý bol na stole, nebol prijateľný, pretože predpokladal vysťahovanie 100 000 cyperských Turkov z ich súčasných domovov. Otázky vlastníctva sa zosobnili, namiesto ich riešenia ako celkovej výmeny a kompenzácií, tak aby sa minimalizovali požiadavky na sťahovanie populácie“. Pripomeňme, že domy gréckych utečencov v severnej časti ostrova zámerne obsadzovali tamojší Turci prisťahovalcami z Turecka. Plán teda predpokladal odchod týchto ľudí a finančné kompenzácie. Nový prezident cyperských Grékov Tassos Papadopoulos je voči tureckej časti tvrdší, ako jeho predchodca Clerides, v Haagu ale podčiarkol, že všetky jeho požiadavky rešpektovali plán Kofiho Annana: AUDIO: „Všetko, čo sme žiadali, sa zakladalo na Annanovom pláne. Pán Denktaš ale neustále opakoval, že chceme radikálne zmeny celej filozofie a základov plánu, pretože, ako povedal, plán nezodpovedá riešeniu, ktoré on očakával“. Európska únia už pred časom rozhodla, že v prípade neúspechu zjednotenia prijme v máji 2004 iba grécku časť Cypru. O mesiac (16.apríla) podpíše teda medzinárodne uznávaná vláda cyperských Grékov príslušnú zmluvu a to bude posledná bodka za nádejami tamojších Turkov, že by sa mohli do únie dostať. Fakticky sa stáva navyše takmer nemožným aj vstup Turecka do EÚ. Nastala by totiž absurdná situácia: na Cypre sú dva štátne útvary, z ktorých jeden uznáva celý svet okrem Turecka, a druhý neuznáva nikto okrem Turecka. Ankara by teda po rozšírení žiadala o vstup do únie, ktorej jedného člena (Cyprus) neuznáva. To samozrejme nie je možné ani z právneho – a už vonkoncom nie z praktického – hľadiska. Možno teda konštatovať, že v otázke Cypru išlo aj o členstvo Turecka. A možno dodať, že kvôli Cypru sa Ankara do únie nedostane. Pripomeňme, že napätie medzi gréckou a tureckou komunitou panovalo na Cypre ešte dávno pred britskou koloniálnou správou, teda za Osmanskej ríše. Proti Britom ale bojovali tamojší Gréci, až v roku 1960 dosiahli nezávislosť. Ani potom sa ale nechceli zmieriť s ústavou, ktorá dávala istú autonómiu Turkom, a hlavne: niektorí z nich pripravovali „enosis“, teda anexiu Cypru ku Grécku. Po troch rokoch navrhol zástanca nezávislosti prezident (a arcibiskup) Makarios zmenu ústavy. Nasledovalo násilie a Turci začali vytvárať polovojenské jednotky. Nakoniec nepomohla ani nasledujúca mierová misia OSN. V Grécku totiž prišiel vojenský prevrat a tamojšia junta podporila pokus o zavraždenie Makariosa. Tomu sa síce podarilo utiecť, po piatich dňoch sa ale na severe ostrova vylodili turecké jednotky. Napätie potom pokračovalo a hrozila grécko – turecká vojna, ktorej viackrát zabránili Spojené štáty. V roku 1983 ale vyhlásil Rauf Denktaš samostatný štát, a tým zlikvidoval všetky možnosti na vyriešenie problému. Zásadná zmena situácie by mohla nastať azda iba s jeho odchodom. Nič také ale tento problematický politik zatiaľ neavizoval.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...