Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       11. marec 2003 Nová politika EÚ voči budúcim susedom Jaroslav Rozsíval Európska komisia dnes uverejní návrh svojej budúcej politiky voči susedným štátom EÚ po jej rozšírení. V návrhu sa pritom hovorí o užšej hospodárskej spolupráci s Ruskom, Ukrajinou, či Moldavskom, ktorú by tieto krajiny mali oceniť zavedením politických, ekonomických a inštitucionálnych reforiem. 1.mája 2004 by sa malo stať skutočnosťou dlho očakávané rozšírenie Európskej únie o 10 nových krajín. Vznikom nových hraníc únie sa pre Brusel výrazne zmení nielen tvar európskeho spoločenstva, ale vznikne aj naliehavá potreba zaviesť jasné pravidlá hry pre styk so susednými krajinami. Európa sa rozšíri predovšetkým na Východ – jej hranice sa už nebudú končiť pri Aši, Šoproni a Štetíne, ale posunú sa o stovky či tisíce kilometrov ďalej – medzi novými susedmi EÚ sa tak zo dňa na deň ocitnú Ukrajina, Rusko, Bielorusko, Turecko, alebo Moldavsko. Podľa textu dokumentu, ktorý má k dispozícii aj naša rozhlasová stanica, si je EÚ vedomá svojej povinnosti voči súčasným i budúcim susedom pri zabezpečení sociálnej súdržnosti a ekonomického rastu, pri prekonávaní obchodných bariér, alebo udržaní politickej stability. Dokument pritom vychádza z rokovania ministrov zahraničných vecí EÚ z novembra minulého roku, na ktorom boli označení za budúcich potenciálnych partnerov únie pre rokovania o členstve Ukrajina, Moldavsko a Bielorusko. Vzťahy s Ruskom, prebiehajúce separátne, boli označené za nevyhnutný doplnok týchto snažení. V decembri pribudli na zoznam budúcich partnerov aj krajiny, ležiace na juhu Stredozemného mora. Balkánske krajiny patria do tohto zoznamu už dávnejšie, takže nový dokument ich ani nespomína. Situácia vo vzťahu k budúcim susedným krajinám EÚ je pritom veľmi rozdielna – mení sa doslova od krajiny ku krajine. Napríklad s dvoma krajinami oblasti Stredozemného mora podpísala EÚ dohodu o voľnom obchode, s Ruskom, Ukrajinou a Moldavskom uzavrel Brusel Dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorá sa však týka predovšetkým pomoci pri zavádzaní politických a inštitucionálnych reforiem. Táto spolupráca bola zastavená v prípade Bieloruska, ktoré čelí veľkej kritike Európy kvôli sústavnému porušovaniu demokratických princípov. EÚ teraz stojí vo vzťahu k Minsku pred nepríjemnou dilemou: Buď zastaví akúkoľvek ďalšiu spoluprácu, alebo vyšle pozitívny signál krajine, ktorá nezdieľa spoločné hodnoty s EÚ. Nová politika voči susedným štátom by pritom mala zohľadniť pozitívny výsledok zahraničnej politiky únie pri zavádzaní reforiem v kandidátskych štátoch, motivovaných práve perspektívou budúceho členstva. Podľa EK bola táto vízia najsilnejším hnacím motorom urýchlenia zmien vo vnútri jednotlivých kandidátskych krajín. Preto návrh dokumentu, ktorý dnes predstaví Európska Komisia svojim členom, nevylučuje budúce členstvo nekandidátskych krajín, ležiacich na juhu Stredozemného mora. V texte sa preto aj doslova hovorí o nutnosti diskusie, ktorá by vymedzila hranice samotného pojmu Európa - predtým, ako sa začne rozhodovať o ďalšom rozšírení únie. Občania susedných krajín by podľa návrhu Európskej komisie mali mať možnosť ľahšie získať víza pre pobyt v únii, ktoré by mali mať aj dlhšiu platnosť, nehovoriac už o návrhu zváženia zrušenia vízovej politiky ako takej. Na zabezpečenie všetkých predsavzatí v rámci spolupráce so susednými krajinami bude musieť únia zriadiť aj nový fond: ten Komisia označuje ako Fond Susedov, vytvorený na základe skúseností s fondmi PHARE či TACIS. Ciele spolupráce musia však v prvom rade zohľadňovať danú situáciu v tej-ktorej krajine. Avšak v prípade krajín, s ktorými už únia uzavrela Dohodu o partnerstve a spolupráci, je predpokladom ďalšieho zlepšenia vzťahov úplné zavedenie platnej dohody do praxe. To sa týka predovšetkým Ruska, Ukrajiny a Moldavska.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...