Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       12. marec 2003 Ekonomické vzťahy medzi Nemeckom a Amerikou v znamení irackej krízy Ján Šalgovič Najskôr pre ozrejmenie niekoľko základných údajov: Spojené štáty sú pre Nemecko druhým najdôležitejším obchodným partnerom. Približne 10 percent nemeckého exportu smeruje do Ameriky. Nemecko je na druhej strane pre Spojené štáty kľúčovým obchodným partnerom v Európe a piatym najväčším na celom svete. Celkový objem nemecko-americkej obchodnej výmeny sa pohybuje na úrovni 90 miliárd dolárov. Prvou obeťou napätia na najvyššej politickej úrovni sa stala saská firma Lederett. Vyrába umelé vláknité usne, dôležitý polotovar pre produkciu topánok. Okolo 50 zamestnancov vytvára ročný obrat 600 tisíc eúr. Veľká väčšina výroby je určená na export. Lederett je prítomný na všetkých piatich kontinentoch; vyváža napríklad do Kórey, Venezuely, Bulharska – a samozrejme - do Spojených štátov. Tam je odberateľom firma Enefco International, podnik sídliaci v štáte Maryland. Lepšie povedané – bol. Začiatkom marca totiž prišla do Lederettu nepríjemná pošta. Enefco stornoval všetky objednávky. Ide o ročnú hodnotu asi 68 tisíc dolárov, osem percent celého obratu firmy Lederett. Ako dôvod uviedli Američania „nedostatok podpory Spojených štátov nemeckou vládou“. Ak sa Lederettu nepodarí vykompenzovať exportný výpadok, bude zrejme musieť prepúšťať zamestnancov. Toto vlastenecké storno priveľmi neprekvapilo Freda Erwina. Prezident nemecko-americkej obchodnej komory povedal novinám Sächsische Zeitung, že vlastne očakával prudšie reakcie podnikov za „veľkou mlákou“. Dodal, že ak mrazivá politická klíma medzi Washingtonom a Berlínom bude pokračovať, nemožno vylúčiť omnoho väčšie ekonomické škody v nemecko-amerických obchodných vzťahoch. Všeobecne, pre utorkové vydanie denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung, vyhlásil Fred Erwin, že síce „jestvuje napätie medzi vládami, nie však medzi občanmi“. Podľa prezidenta nemecko-americkej obchodnej komory „nieto v podnikateľskej sfére cítiť nijakú atmosferickú zmenu“. Podotkol, že „firmy, ktorú sú aktívne na celom svete, chcú naďalej podnikať a realizovať zisky v globálnom meradle“. S varovným podtónom ale pripomenul, že „prípadné antipatie môžu vzniknúť, keď sa tematizujú a následne označia za problém“. My len dodajme, že k tomu – zatiaľ – nedošlo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...