Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       12. marec 2003 Atentát na srbského premiéra Anna Šišková Krátko po obede bol v stredu pred budovou srbskej vlády spáchaný atentát na predsedu vlády Zorana Džindžiča. Úradujúca srbská prezidenta Nataša Mičičová v stredu večer vyhlásila výnimočný stav. O pohnuté a tragické dni nemalo Srbsko v posledných rokoch núdzu. A hoci atentáty tiež nie sú v Srbsku ničím novým, doteraz sa ich obeťami stávali vysokopostavení policajti, nie predstavitelia vlády. O tom, aký vývoj možno v Srbsku očakávať hovorí analytik našej rozhlasovej stanice pre oblasť Balkánu Jolyon Naegele. „To záleží na tom, ako na to bude reagovať verejnosť – dlhodobo, nielen v prvých dňoch. Kto bude nasledovať Džindžiča, ako opatrenia prijme, aká bude spolupráca s Medzinárodným tribunálom v Haagu a samozrejme asi hlavne záleží na vyšetrovaní. Kto za to môže, kto za tým stál, či to boli mafiáni, alebo vzbúrenci. Či nejaká temnejšia sila, či v Srbsku, alebo v zahraničí. To zatiaľ nevieme.“ 50-ročný Džindžič šéfoval prvej demokratickej srbskej vláde vyše dvoch rokov. V 70-tych rokoch študoval filozofiu na belehradskej univerzite, vtedy jednom z centier liberálnej opozície proti Titovmu komunistickému režimu, za čo sa dostal nakrátko do väzenia. Neskôr získal doktorát z filozofie na jednej z najlepších nemeckých univerzít, v Heidelbergu. Koncom 90-tych rokov sa mu podarilo zjednotiť rozdelenú protimiloševskú koalíciu s ktorou sa mu podarilo odstrániť Miloševičov režim a presadiť na post juhoslovanského prezidenta dovtedy málo známeho Vojislava Koštunicu. Krátko po zásadných zmenách sa začali medzi Džindžičom a Koštunicom prejavovať názorové rozdiely na takmer všetky kľúčové politické otázky – od ekonomických reforiem až po vydanie Miloševiča haagskemu tribunálu. Zatiaľ čo Koštunica sa so svojim umierneným nacionalizmom vyšplhal na rebríček najobľúbenejších politikov, Džindžič srbskú verejnú mienku vždy polarizoval. Mal rovnaký počet priaznicov, ako odporcov. Prívrženci tvrdili, že je pragmatickým reformátorom, ktorý dokáže Srbsko vytiahnuť z nezamestnanosti a kriminality. Kritici mu vyčítali, že pri svojich rozhodnutiach sa pochybuje na hraniciach zákona a necháva na dôležitých postoch ľudí známych ešte z Miloševičovej éry, ktorí narýchlo zmenili politické presvedčenie. Napriek kontroverzným rozhodnutiam, akými bolo napríklad vylúčenie skupiny Koštunicových poslancov z parlamentu, sa Džindžič snažil Srbsko priblížiť k medzinárodnému spoločenstvu a vytiahnuť krajinu z izolácie do ktorej ju dostal Miloševičov režim. Tábor okolo Koštunicu Džindžiča kritizoval, že sa snaží vytvoriť v krajine „kolumbijský štýl zmafianizovaného štátu“ a obviňoval ho z priameho spojenia s podsvetím. Po minuloročnom atentáte na vysokopostaveného policajného dôstojníka minister vnútra Dušan Mihajlovič informoval aj o plánovanom útoku na Džindžiča. Niektoré belehradské médiá v tom čase špekulovali, že Džindžičov život je v ohrození kvôli sporom s vodcami vojenských a bývalých polovojenských skupín a s predstaviteľmi podsvetia. Džindžič sa stal terčom pokusu o atentát koncom februára. Vďaka vodičovi sa mu podarilo uniknúť smrti, keď jeho vozidlo cestou na belehradské letisko takmer vytlačilo z cesty nákladné auto. Džindžič sa februárový pokus o atentát na jeho osobu pokúšal najskôr zľahčovať. Neskôr vyhlásil, že vraždy vysokopostavených politikov, ktoré sa tak často stávali počas Miloševiča, sa môžu zopakovať. Doslova uviedol, že Srbsko sa nachádza, citujeme, „v zaujímavom boji proti organizovanému zločinu.“ Podpredseda srbskej vlády Nebojša Čovič dnes na mimoriadnej tlačovej konferencii naznačil, že za Džindžičovym atentátom sú práve tieto skupiny. „Tento kriminálny čin je zrejmým pokusom tých, ktorí sa v uplynulých rokoch snažili zastaviť rozvoj Srbska a jeho demokratizáciu. Ide o snahu zmeniť chod dejín a zmeniť Srbsko na ríšu zločincov.“ Belehradskí analytici nevylučujú ani možnosť, že Džindžiča zabili jednotky lojálne bývalému prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi. No a zrejme netreba zabúdať ani na bývalých srbských četnikov, ktorých vodca Vojislav Šešelj nedávno vyzval, aby už nedovolili vydať haagskemu súdnemu tribunálu žiadneho Srba. Úradujúca srbská prezidenta Nataša Mičičová vyhlásila v krajine výnimočný stav, ktorý bude platiť dovtedy, pokiaľ nebudú chytení Džindžičovi vrahovia. Otázne zatiaľ je, čo čaká Srbsko potom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...