Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       13. marec 2003 Turecká účasť na prípadnej vojne proti Iraku stále nejasná Ivan Štulajter Vymenovanie Recepa Tayipa Erdogana do funkcie predsedu tureckej vlády umožnila ústavná zmena, ktorú presadila jeho Strana spravodlivosti a rozvoja ako najsilnejší parlamentný subjekt. Jej predseda, proislamsky vystupujúci Erdogan, bol totiž v roku 1998 odsúdený za podnecovanie náboženskej neznášanlivosti a nemohol sa uchádzať o štátne funkcie. Len čo sa mu ústavnou cestou otvoril vstup do vrcholnej politiky, zúčastnil sa na doplňovacích voľbách v provincii Siirt. V nedeľu v nich zvíťazil. Vzápätí nasledovala demisia Erdoganovho blízkeho spolupracovníka premiéra Abdullaha Güla a Erdoganovo utorňajšie vymenovanie do čela novej vlády. Jedným z vážnych problémov, ktorý čaká na riešenie nového tureckého vládneho kabinetu, je žiadosť Spojených štátov o rozmiestnenie zhruba 62 tisíc amerických vojakov na hraniciach Turecka s Irakom. Tí by v prípade vojenského riešenia odzbrojenia Iraku mali podniknúť útok na Bagdad zo severu. Husajn a jeho armáda by sa tak ocitli v smrteľnom zovretí. Rozvinutie amerických ozbrojených síl je teda vec strategického významu. Turecký parlament začiatkom tohto mesiaca však súhlas na rozmiestenie Američanov nedal a otázkou je, či sa hlasovanie zopakuje. K parlamentnému nesúhlasu došlo napriek tomu, že Washington prisľúbil Ankare pomoc v hodnote zhruba 30 miliárd dolárov. Turecká verejnosť je totiž proti vojne s Irakom a dáva to najavo v častých demonštráciách. Audio: „Preč s imperializmom! Američania choďte domov! Nestaneme sa americkými vojakmi!“ Takto včera demonštrovali tureckí komunisti, no proti útoku na Bagdad je až 90 percent Turkov. Premiér Erdogan nie je proti rozmiestneniu amerických vojakov a dal už najavo, že sa bude snažiť presvedčiť poslancov, aby ho v opätovnom hlasovaní odsúhlasili. V nedeľu však vyhlásil, že požaduje ďalšie záruky od Spojených štátov. Malo by ísť o ich pevnejšie záväzky v otázke postavenia turecky hovoriacej menšiny v severnom Iraku a o roli Turecka pri jeho politickej a ekonomickej obnove. Možno si len domyslieť, že turecké požiadavky smerom k Washingtonu sa týkajú aj Kurdov a skrotenia ich ambície vytvoriť vlastný štát, čo tvrdo odmieta nielen Turecko, ale aj Irak a Irán. Američania však v posledných dňoch vojenskú techniku do Turecka dovážajú. Deje sa tak v rámci modernizácie tureckých leteckých a námorných základní. Tej dal začiatkom februára parlament zelenú. Niektorí poslanci ale namietli, že vykladanie amerického vojenského materiálu z lodí súvisí s prípravami na vojnu. Ich žiadosť o prešetrenie tejto záležitosti však parlament zamietol, rovnako ako vláda. Abdullah Gül pred podaním demisie k účasti Turecka na prípadnej vojne proti Iraku povedal: Audio: „Rozhovory a konzultácie v Strane spravodlivosti a rozvoja pokračujú. Veríme, že sa iracká kríza vyrieši bez vojny. Ak však k nej dôjde, Turecko nemôže zostať mimo nej, pretože v hre sú jeho národné záujmy.“ Napriek tomu, stále nie je jasné, či turecký parlament prikročí k opätovnému hlasovaniu o rozmiestnení amerických síl na hraniciach s Irakom a takisto, či odsúhlasí prípadnú žiadosť o prelety amerických lietadiel nad tureckým územím, o čom rokuje Washington s Ankarou. Podľa denníka New York Times sa prezident Bush v pondelok spojil s Erdoganom, ale nedostal od neho pozitívnu odpoveď na americké požiadavky. Nie nepodstatnou otázkou je tá, ako sa k tlaku Washingtonu postaví turecká armáda. Tá má totiž v krajine veľkú moc a je strážcom sekulárnej povahy tureckého štátu. Mimochodom, od roku 1960 stála za troma štátnymi prevratmi.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...