Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       19. marec 2003 Štáty strednej a východnej Európy stoja spolu s USA na čele protiirackej koalície Breffni O´Rourke / Jaroslav Rozsíval Americký minister zahraničných vecí Colin Powell oznámil, že v ťažení proti irackému režimu Saddáma Husajna sa k Spojeným štátom pridalo 30 krajín. Je pritom pozoruhodné, že najväčšiu skupinu tejto koalície tvoria práve štáty strednej a východnej Európy. Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda podporil americký postoj voči Iraku už začiatkom marca, keď sa pridal ku skupine európskych politikov, ktorí podporili návrh novej rezolúcie BR OSN voči Bagdadu. Dzurinda vtedy počas návštevy dánskeho premiéra Rasmussena v Bratislave povedal: AUDIO: "Obaja sme sa podpísali pod onen list, ktorý viedol Európsku úniu k akcelerácii úsilia …k zjednoteniu stanoviska EÚ. A myslím že sme urobili dobre a že sme naším jasným postojom prispeli k zjednoteniu európskeho stanoviska k tejto citlivej otázke." Faktom je, že dnes stoja medzi prívržencami amerického ťaženia proti Iraku na jednej strane krajiny, roztrúsené po celej zemeguli, ako Austrália, Kolumbia, či Etiópia, na druhej strane je to zas celý rad štátov bývalého komunistického bloku, ako Poľsko, Česko, Slovensko, pobaltské štáty, ale aj Rumunsko, Albánsko a Macedónsko. Čo spája krajiny bývalého východného bloku v ich jednotnom postoji? Profesor politológie na Americkej univerzite v Ríme James Walton tvrdí, že dôvody tohto postoja treba hľadať predovšetkým v histórii: AUDIO:„Je to jasná reakcia na minulosť a na Studenú vojnu a na to, aký obraz majú dnes Spojené štáty a akú úlohu zohrali počas Studenej vojny.“ Iný analytik, Antoni Kaminski, pôsobiaci na Inštitúte pre politické štúdie vo Varšave, upozorňuje predovšetkým na obavy východných krajín z dôsledkov irackej krízy na transatlantické vzťahy: AUDIO:„Toto je manifestácia stredoeurópskej opozície voči ohrozovaniu transatlantického vzťahu, takže nejde ani tak o podporu americkej politiky voči Iraku, ako o podporu americkej prítomnosti v Európe.“ Obavy vyvoláva medzi postkomunistickými štátmi aj vznik akejsi novej názorovej osi Moskva-Berlín-Paríž. Väčšina týchto krajín by mala pritom na budúci rok vstúpiť do EÚ, ich krok sa udeje pod čiernym mračnom vzťahu s niektorými západoeurópskymi krajinami, ktorých predstavitelia kritizovali postoj kandidátskych krajín v otázke irackej krízy. Analytici však tvrdia, že vypuknutie chronickej krízy medzi Východom a Západom Európy zatiaľ nehrozí. James Waltson k tomu dodáva: AUDIO:„Nehovorí to práve pre európsku integráciu, lenže Európska únia tiež nie je v tejto otázke jednotná, takže sa nedá povedať, že by to Európu ohrozovalo.“ Podľa Waltsona potom, čo kríza pominie, každodenná pragmatická politika dostane vnútro-európske vzťahy do zabehaných koľají. Samotná protiiracká koalícia by podľa Washingtonu mala vystupovať ako „Koalícia za okamžité odzbrojenie Iraku“, v skutočnosti je toho však veľmi málo, čo by jej účastníkov popri vyjadrení podpory americkému ťaženiu spájalo. Pobaltské štáty sa na vojenskom ťažení fakticky nepodieľajú, zato 500 členný česko-slovenský prápor patrí v Kuvajte medzi najdôležitejšie jednotky, keďže jeho vojaci majú na starosti protichemickú obranu irackého suseda. Spolu s nimi tu ale pôsobia aj nemeckí vojaci, starajúci sa taktiež o protichemickú a protibiologickú ochranu oblasti. Poliaci vyslali do oblasti asi 200 vojakov, ktorí by sa takisto nemali podieľať na operáciách, zato Veľká Británia má v okolí Iraku rozmiestnených 45 tisíc vojakov, pripravených zasiahnuť vo vzduchu aj na zemi. Treba ešte poznamenať, že účasť väčšiny týchto krajín na protiirackom ťažení sa deje bez podpory ich obyvateľstva, protivojnové hnutia sú silné ako na Západe, tak aj na Východe Európy. James Waltson z Americkej univerzity v Ríme k tomu dodáva: AUDIO:„Pokiaľ bude vojna krátka a ostrá a s relatívne malými stratami, potom ju ľudia budú akceptovať. Ak bude však vojna dlhá, alebo krvavá, či špinavá, potom je viac ako jasné, že premiéri Berlusconi, Blair, či Aznar nebudú po druhý raz zvolení.“ Je viac ako jasné, že charakter vojny v Iraku sa vyjasní vo veľmi krátkom čase.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...