Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       27. marec 2003 Postoj Nemecka k povojnovej obnove Iraku Miroslav Neoveský Nemecký kancelár Gerhard Schroeder niekoľkokrát tento týždeň povedal, že je priskoro rozhodnúť o tom, či sa Nemecko bude, alebo nebude podieľať na povojnovej obnove Iraku. Príspevok, s použitím materiálov spravodajcu Slobodnej Európy Rolanda Egglestona, pripravil v našom washingtonskom štúdiu Miroslav Neoveský. Čo dal kancelár Gerhard Schroeder svojimi vyhláseniami jasne najavo je, že si v súčasnosti neželá nijakú diskusii o tejto téme. Dve protichodné sily ho však tlačia, aby zaujal jasné stanovisko. Na jednej strane sú to veľké nemecké stavebné firmy, ktoré by, samozrejme, chceli, aby sa Nemecko podieľalo na programe povojnovej obnovy. Dúfajú, že sa budú môcť podieľať na obnove ciest, mostov, vodohospodárskych zariadení a na ďalších projektoch. Na druhej strane stoja viacerí členovia jeho koaličnej vlády, na čele s ministerkou pre rozvoj Heidemarie Wieczorek-Zeulovou, ktorí odmietajú akýkoľvek podiel Nemecka na povojnovej obnove Iraku. Dôvodia tým, že Spojené štáty by mali niesť náklady rekonštrukcie, keďže spôsobili najväčšie škody. Odpovede Gerharda Schroedera sú práve také vyhýbavé aj na otázku, či Nemecko podporuje Francúzsko v postoji, že nie Spojené štáty, ale Organizácia spojených národov by mala byť poverená povojnovou správou Iraku. A keď sa ho priamo spýtali, či Nemecko poskytne svojich vojakov pre možné mierové jednotky OSN v Iraku, Gerhard Schroeder odpovedal: AUDIO „Nemá nijaký zmysel púšťať sa do diskuii o tom, čo by sa mohlo stať v Iraku po vojne. Nemecko vždy rešpektovalo svoje medzinárodné záväzky. Každý to pozná z iných situácií. Tak to bolo a tak to aj zostane.“ Nemecký kancelár už skôr povedal, že Nemecko sa nebude podieľať na hradení vojnových nákladov tak, ako sa na tom podieľalo vo vojne v Perzskom zálive pred dvanástimi rokmi. Vtedy sa to považovalo za kompenzáciu toho, že Nemecko sa nezúčastnilo svojimi jednotkami na vyhnaní Saddáma z Kuvajtu. Doslova kancelár Schroeder povedal, že „tentoraz nebude vláda súčasťou vojny šekových knižiek.“ Nemecké ministerstvo zahraničných vecí však poukázalo na to, že Berlín sa zúčastňuje na rozhovoroch s americkým štátnym podtajomníkom Alanom Larsonom, ktorý sa pokúša získať podporu Európanov pre medzinárodný plán obnovy Iraku. Modelom by mohol byť príklad Afganistanu, keď na konferencii darcov v Tokiu prisľúbila Európska únia najväčšiu podporu. Aj keď sa Schroederova vláda zatiaľ zdráha pripojiť sa k programu rekonštrukcie, tak sa plne zapája do programu humanitárnej pomoci. Uvoľnilo prvý príspevok v hodnote 50 miliónov dolárov na pomoc, ktorú budú distribuovať Červený kríž, UNRA, teda podorganizácia Spojených národov pre utečencov a Svetový program potravinovej pomoci. Berlín prispieva aj do programov pomoci Iraku, ktoré financuje Európska únia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...