|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 6. október 2008 |

|
|

|
7. apríl 2003
|
Izraelsko - palestínsky konflikt je v tieni Iraku
|
Daniel Raus
|
Keď sa skončí vojna v Iraku, dostane sa zrejme do popredia opäť izraelsko – palestínsky konflikt. Ten sa nedarí ukončiť a je jasné, že bez vonkajšieho tlaku sa mierový proces ani neobnoví. Súčasne je to otázka, v ktorej sa zhodnú kľúčové štáty Európskej únie. O prípravu budúceho mierového procesu sa v týchto dňoch usiluje nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer, ktorý odcestoval do oblasti. Základné problémy v izraelsko – palestínskych vzťahoch sa ale nemenia.
Pred vojnou v Iraku sa očakávalo, že režim Saddáma Husajna zaútočí na Izrael. Úvahy vychádzali hlavne zo skúsenosti z minulého konfliktu vojny v Perzskom zálive. Keďže útok neprišiel, zostáva izraelsko – palestínsky konflikt v tieni Iraku. Nič to ale nemení na skutočnosti, že je jedným z kľúčov k mieru v celej oblasti.
Pred 12-timi rokmi bola Husajnova kalkulácia založená na predpoklade, že rozdelený arabský svet sa nezjednotí v ničom, iba v odpore voči židovskému štátu. To bola samozrejme pravda. Ak ale režim očakával, že aj iné krajiny sa zapoja do vojny, trpko sa prerátal. Arabský svet sa síce zjednotí v odpore voči Izraelu, ale do vojny pod Husajnovou zástavou kvôli tomu určite nepôjde.
Husajn potom celé roky podporoval palestínsky samovražedný terorizmus – rodiny útočníkov od neho dostávali peniaze. Viac ale do dejín svätej zeme nezasiahol a už vonkoncom sa mu nevydarila úloha vodcu arabského, či dokonca islamského sveta. Pomery ovplyvní kuriózne až pád jeho režimu.
Dá sa totiž predpokladať, že s upokojením pomerov v Iraku sa vo Washingtone dostane palestínska otázka opäť viac do pozornosti, a hlavne: možno očakávať tlak Európy. Tá tradične podporuje (aj finančne) Palestínčanov a na potrebe vytvorenia ich štátu sa vzácne zhoduje.
Práve z tohto dôvodu bude britský premiér Tony Blair presadzovať vytvorenie štátu Palestína a obnovenie mierového procesu. Keďže je najbližším spojencom Američanov v Iraku, má u prezidenta Busha silné slovo. Z európskych politikov má suverénne najväčší vplyv na politiku Washingtonu, a teda: môže sa stať akýmsi sprostredkovateľom európskych názorov.
O vzťahu Busha a Blaira sa veľa popísalo. Pôvodne sa medzi nimi očakávali skôr nedorozumenia. Akú spoločnú reč môže nájsť republikán z Texasu s britským labouristom? Navyše krívali aj osobné vzťahy distingvovaného Blaira s pragmatickým Bushom. Ukázal sa ale opak. Obaja našli spoločnú reč v hodnotách a základnom pohľade na svet. Utvrdila to tragédia z 11.septembra. Keďže obaja o sebe hovoria, že sú kresťania, novinári prišli dokonca s provokatívnymi otázkami, či súčasťou ich stretnutí sú aj spoločné modlitby.
Možno očakávať, že Tony Blair sa postará o stanovenie takzvanej mapy blízkovýchodného mierového procesu. Tá by mala predstavovať časový harmonogram a tým sa stať fakticky náhradou za proces z Oslo, ktorý zlyhal vďaka palestínskej intifáde.
Aj keď sa ale „mapy“ (v zmysle časových programov) menia, základné problémy zostávajú: Jeruzalem, palestínski utečenci a židovské osady tvoria trojuholník, okolo ktorého sa všetko krúti. A krútiť sa aj bude.
Ak má byť úlohou Tonyho Blaira obnovenie mierového procesu, úlohou Georgea Busha bude váha rozhodnutí. Izrael aj Palestínčania musia urobiť bolestivé ústupky a správať sa maximálne zodpovedne. Bushovi sa nebude chcieť do odkladania problémov v štýle dohôd z Oslo. Skôr sa pustí rovno do tých najťažších a doteraz neriešených. Ak na ne nájde odpoveď, o zvyšok sa postará takzvané kvarteto (teda Washington, Európa, OSN a Rusko).
Je ale samozrejme možné, že trojica hlavných problémov zostane otvorená. V takom prípade bude izraelsko – palestínsky problém naďalej v tieni. Je teda predovšetkým v záujme Palestínčanov, aby sa to nestalo. Inými slovami: je najvyšší čas ukončiť nezmyselnú intifádu a ponáhľať sa za rokovací stôl.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|