Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       7. apríl 2003 Američania pripravujú povojnovú administratívu Iraku Gabriel Sedlák Za necelý mesiac sa americký prezident George Bush a britský premiér Tony Blair stretnú dnes večer už po tretíkrát. Hlavnou témou summitu, ktorý v severoírskom Dubline potrvá do zajtra, má byť povojnové usporiadanie Iraku. Na televíznych záberoch z minulého piatka, ktoré sprostredkovali stretnutie Saddáma Husajna s obyvateľmi Bagdadu v jeho uliciach, údajne nebol osobne iracký prezident. Podľa dnešného vydania jedného saudskoarabského denníka, ktorý sa odvoláva na informátora irackej tajnej služby, išlo o jeho dvojníka Ahmeda Hadušiho. Brat jedného zo Saddámových najbližších spolupracovníkov v minulosti vraj absolvoval niekoľko plastických operácií, aby sa vodcovi irackého ľudu podobal čo najviac. Bez ohľadu na to, kde sa nachádza hlava štátu, po presune bojov amerických síl s irackými jednotkami do centra Bagdadu je čoraz jasnejšie, že pád režimu Saddáma Husajna je na dosah. Aj preto začínajú naberať konkrétne kontúry úvahy o usporiadaní povojnovej administratívy Iraku. Predstavu Washingtonu priblížil včera v rozhovore pre americkú televíziu NBC námestník amerického ministra obrany Paul Wolfowitz. AUDIO: „Cieľom nie je okamžite vytvoriť irackú vládu. Hovorili sme s Iračanmi vnútri i mimo Iraku o predstave dočasnej vlády, ktorá by bola mostom medzi počiatočnou administratívou a konečnou vládou, ktorá bude reprezentovať iracký ľud. Potrvá určitý čas, kým sa to podarí uskutočniť. Ale ak by sme mohli vytvoriť dočasnú vládu, budeme musieť dozerať, ako sa veci priamo na mieste vyvíjajú.“ Otázkou zostáva, kdo bude stáť na čele dočasnej irackej administratívy. Podpredseda zahraničného výboru amerického Senátu, vplyvný senátor Joseph Biden, vyslovil obavy z možnej dominantnej úlohy Iračanov z exilu na úkor domácich oponentov Saddáma Husajna z posledných dvanástich rokov. Tu je však treba podotknúť, že doterajší bagdadský režim, jemne povedané, nevytváral dosť priestoru pre pôsobenie domácej opozície, ak vôbec. Biden bol včera hosťom inej americkej televízie – ABC. Reagoval v nej na informácie, podľa ktorých hlavní poradcovia prezidenta Busha chcú, aby rozhodujúcu úlohu v Iraku po skončení vojny zohrala jedna z opozičných skupín, Iracký národný kongres vedený šiítskym biznismanom Ahmadom Chalabim. AUDIO: „Či už je to pravda alebo nie, hovorí sa, že podiel Irackého národného kongresu na moci by bol asi 60 percent, pričom ďalších 40 percent by vybrali oni. Ak by sa tak stalo, bola by to cesta ku katastrofe.“ K šiítskej vetve islamu, rozšírenej hlavne na juhu krajiny, sa hlási asi 60 percent irackej populácie. K menšinovým sunitom sa zasa hlási súčasná bagdadská moc, predstavovaná Saddámom Husajnom. Senátor Biden tiež povedal, že podporuje myšlienku účasti OSN a NATO pri povojnovom usporadúvaní pomerov v Iraku. AUDIO: „Bol by som rád, ak by tam boli jednotky NATO a ak by sa aj iné krajiny podieľali na tejto zodpovednosti. Chceme, aby Spojené štáty za odmenu prevzali zodpovednosť za niečo, čo bude stáť dvadsať až dvadsaťpäť miliárd dolárov ročne?“ Administratíva amerického prezidenta Busha naznačila, že si želá, aby bola úloha OSN po vojne obmedzená napríklad na riešenie humanitárnych otázok, nie na ovplyvňovanie formovanie vlády. Avšak Briti, najbližší spojenci Američanov, sa prihovárajú za významnejšiu úlohu OSN v povojnovom Iraku. Práve o tom budú dnes večer George Bush a Tony Blair hovoriť. Medzitým americké ozbrojené sily oznámili, že na juhoiracké územie dopravili letecky asi 700 irackých opozičných vojakov, ktorí spolupracujú s koaličnými silami. Títo Iračania, napojení na Iracký národný kongres, pomáhajú eliminovať sily verné Saddámovi Husajnovi, ako aj pri distribúcii humanitárnej pomoci. Ich práca má však aj iný rozmer a ten si pochvaľuje námestník amerického ministra obrany Wolfowitz. AUDIO: „Prítomnosť irackých či po iracky hovoriacich Američanov, spolupracujúcich s našimi silami, sa postarala o to, že irackí obyvatelia nám oveľa ľahšie poskytujú informácie.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...