Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       11. apríl 2003 Úloha OSN v povojnovom Iraku má byť podľa USA obmedzená Andrew Tully, Gabriel Sedlák Spojené štáty, ktoré stoja na čele koalície, bojujúcej proti režimu Saddáma Husajna, presúvajú svoju pozornosť na povojnovú obnovu Iraku. Hlavnú úlohu v tomto procese, ako to vyplýva zo stanovisiek dôležitých činiteľov Washingtonu, má zohrať anglo-americká koalícia a nie OSN. Odpoveď na otázku, prečo by to tak malo byť, ponúka korešpondent Slobodnej Európy vo Washingtone Andrew Tully. Príspevok spracoval Gabriel Sedlák. To, aká bude úloha OSN v povojnovom Iraku, bude záležať od rozhodnutia Spojených štátov a ich koaličných partnerov, ktoré bude v zhode so záujmami irackého ľudu. Zhruba takto sformuloval predstavu Washingtonu na pôde branného výboru Senátu námestník ministra obrany Paul Wolfowitz. Británia, ktorá je hlavným spojencom Američanov vo vojne v Iraku, sa prihovárala za centrálnu úlohu svetovej organizácie v povojnovom Iraku. Malo ísť o akési gesto voči krajinám ako Francúzsko, Nemecko a Rusko, ktoré oponovali politike Washingtonu a Londýna, smerujúcej k vojenskému zákroku v Iraku. Američania sa však domnievajú, že úloha OSN má byť obmedzená viac-menej na humanitárnu pomoc. Hovorí námestník ministra obrany Paul Wolfowitz. Audio: “Vítame podporu zo strany agentúr OSN a mimovládnych organizácií pri zabezpečenovaní okamžitej humanitárnej pomoci irackému ľudu. O väčšej úlohe OSN sa rozhodne v spolupráci so samotným irackým ľudom, s ďalšími členmi koalície, generálnym tajomníkom OSN a ďalšími členmi svetovej organizácie.” Wolfowitz takisto dôrazne zopakoval, že rozhodovanie o ropnom a ďalšom prírodnom bohatstve Iraku by malo byť vecou Iračanov. Medzi nimi je podľa Wolfowitza dosť odborníkov na to, aby sa mohli čo najskôr angažovať pri rozhodovaní o otázkach bohatsva krajiny. Počas rokovania branného výboru Senátu demokratický senátor Robert Byrd, ktorý sa netají svojím odmietavým postojom k politike prezidenta Busha v otázky vojny v Iraku, položil Wolfowitzovi túto otázku. Audio: “Prečo sú Spojené štáty také ostýchavé, pokiaľ ide o žiadosť OSN o podstatnejšiu úlohu pri obnove Iraku, ktorá by znamenala viac ako len potravinovú a zdravotnícku pomoc?” Wolfowitz zopakoval, že americká administratíva sa zaoberá otázkou budúcej úlohy OSN v povojnovom Iraku a že Washington žiada o pomoc ďalšie krajiny. Avšak, ako dodal: Audio: “Nemyslím, že by sme chceli byť svedkami situácie, v akej je napríklad Bosna, kde OSN riadi chod štátu osem rokov po dohode z Daytonu. Chceme, aby sa moc a zodpovednosť dostali čo najskôr do rúk samotných Iračanov.” OSN podľa Wolfowitza nemôže mať na starosti povojnový Irak, pretože Američania nechcú, aby sa Irak stal ďalšou krajinou s trvalým poručníctvom medzinárodného spoločenstva. Námestníka ministra obrany sa členovia senátneho branného výboru pýtali aj na dnešnú moskovskú schôdzku najvyšších predstaviteľov Ruska, Francúzska a Nemecka, ktoré dôrazne odmietali použitie sily proti režimu Saddáma Husajna. Prezidenti Putin, Chirac a kancelár Schroeder majú dnes hovoriť o úlohe ich krajín v povojnovom Iraku. Predpokladá sa, že Irak dlhuje miliardy dolárov rôznym krajinám sveta, vrátane troch spomínaných. Wolfowitz povedal, že vlády Francúzska, Nemecka a Ruska by mohli odpustiť Bagdadu časť jeho dlhov voči týmto štátom, keďže požičané peniaze neslúžili irackému ľudu, ale diktátorovi, ktorý ich využil na nákup zbraní, výstavbu palácov a pododne. Paul Wolfowitz odpovedal aj na otázky senátorov, týkajúce sa rozširovania NATO, napríklad na vhodnosť uvažovanej tretej vlny rozšírenia. Audio: “Keď Poľsko, Česká republika a Maďarsko vstúpili do NATO, niektorí ľudia sa báli – a podľa mňa nie bezdôvodne – že to bude stavba múru v strede Európy a vylúčenie Ruska. Skúsenosť ukazuje, že namiesto múru sme vybudovali most cez Európu, cez ktorý je Rusko schopné priblížiť sa k nej v zmysle bezpečnostnom, ale i politickom.” Pripomeňme, že v rámci druhej vlny rozširovania NATO bolo do aliancie vlani na jeseň pozvaných sedem krajín vrátane Slovenska.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...