Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       17. apríl 2003 Francúzsko-americké vzťahy naďalej chladné Peter Gabaľ Predvčerajší telefonický rozhovor prezidentov Francúzska a Spojených štátov bol ich prvým priamym kontaktom po viac než dvoch mesiacoch. Nebolo by na tom nič čudné, keby nešlo práve o mesiace, počas ktorých sa skončili pokusy o diplomatické riešenie irackej krízy, prebehla vojna, a rozhovory popredných svetových štátnikov boli priam na dennom poriadku. Podľa prieskumu verejnej mienky uskutočneného pre francúzske noviny Libération si polovica obyvateľov krajiny galského kohúta myslí, že Francúzsko sa na diplomatickom poli ocitlo v izolácii. Tento pocit asi nie je celkom presný, reálny základ však predsa len má. Dôvodom je práve vojna v Iraku a francúzsky silne odmietavý postoj k nej. Treba po pravde povedať, že Francúzi názor svojho prezidenta a diplomacie podporujú. I po páde irackého režimu si 59 percent opýtaných myslí, že vojna bola zlým riešením a Jacques Chirac sa u svojich občanov stále teší 70-percentnej dôvere. Francúzsky prezident si to však rozhádzal v zámorí aj na starom kontinente, najmä u kandidátov na členstvo v Európskej únii - a druhotne možno i u jej menších členov. Práve pred dvoma mesiacmi, 17. februára, Chirac kandidátov kvôli otvorenej silnej podpore politiky Spojených štátov voči Iraku označil za "nevychované deti", ktoré "premeškali veľkú príležitosť pomlčať." Vojna v Iraku napokon prebehla aj bez novej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a podpory Francúzska, kandidáti včera podpísali prístupové zmluvy s Úniou, a s odstupom času sa zdá, že veľkú príležitosť pomlčať premeškal len francúzsky prezident. Budúci členovia Európskej únie - ešte viac než predtým - majú bližšie do Washingtonu než do Paríža, v Amerike panujú protifrancúzske nálady, siahajúce od detinskej urazenosti po citeľné bojkoty francúzskych produktov, a komunikácia najvyšších predstaviteľov dnes už nepripomína rozhovor rovného s rovným. Utorkový telefonát prezidentov, ktorý sa uskutočnil zo Chiracovej iniciatívy, ani s prekladmi netrval viac ako 20 minút. Chiracova hovorkyňa Catherine Colonnová ho označila za pozitívny, kým tlačový šéf Bieleho domu Ari Fleischer použil slov "businesslike", čo by sme najskôr mohli preložiť ako "praktický". V diplomatickom jazyku tým dal najavo, že bol rozhovor všetko len nie dôležitý, významný, priateľský, či dokonca srdečný. Jacques Chirac v rozhovore s Georgeom Bushom vyjadril vôľu Francúzska postupovať po vojne v Iraku pragmaticky, a to vo viacerých oblastiach. Spomenul odzbrojenie, otázku sankcií OSN, dočasnej správy a obnovy krajiny aj ropných zdrojov. Chirac podľa jeho hovorkyne potvrdil svoj názor na to, či bola alebo nebola vojna nevyhnutná. V otázke amerického tlaku na Sýriu, podozrievanú z podpory prívržencov Saddáma Husajna, Chirac vyjadril želanie, aby v regióne nevzrástlo napätie. Podľa Colonnovej Bush francúzskemu prezidentovi poďakoval za rozhovor i za postoj, napríklad práve v otázke Sýrie. To potvrdil i hovorca Bieleho domu Ari Fleischer. Inak ale veľmi vľúdny nebol. Na otázku, čo znamená, že Francúzsko bude postupovať pragmaticky, hovorca odvetil, že to bola zaujímavá voľba slova, no on sám nevie, ako ho vysvetliť. A že to snáď vysvetlia Francúzi. Toľko o studených vzťahoch na ose Paríž-Washington. No to nie je všetko. Analytici si všimli, že aj keď sa Chirac v rozhovore s Bushom zmienil o potrebe čo najskôr zapojiť do obnovy Iraku Organizáciu Spojených národov, v interpretácii jeho hovorkyne citeľne chýbalo slovíčko "ústredná", ktoré až doteraz Paríž s úlohou OSN vždy dôsledne spájal. Ak teda Bushov hovorca nevedel v danom kontexte vysvetliť význam pojmu pragmatický, analytici sa o to pokúšajú. Chiracovi dnes prosto nezostáva nič iné, než vziať na vedomie realitu. V snahe byť európskou protiváhou Spojených štátov totiž Francúzsku chýba niekoľko vecí: vlastná sila, väčšia angažovanosť, autorita a spojenci. Analytik Fondu pre Strategický výskum Bruno Tertrais si myslí, že Chirac prichádza za Bushom s gestom dobrej vôle. Tertrais si však nie je istý, či americká administratíva toto gesto prijme. A domnieva sa, že tento názor nezastáva sám. AUDIO: "Prezident Chirac, pokiaľ ide o Spojené štáty, ako iste viete, je poriadne veľkým optimistom a vo februári a marci predpokladal, že po pár mesiacoch by sa mohli vzťahy opäť vrátiť do normálu. Tento optimizmus však nezdieľa s významnou časťou francúzskeho establišmentu, najmä pokiaľ ide o diplomatický zbor. V radoch francúzskej vlády vo februári vypukli nefalšované obavy, ako sa podarí dosiahnuť súlad so Spojenými štátmi po irackej kríze." Zdá sa teda, že Chiracovi táto stávka nevyšla. Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý sme spomínali na začiatku, si 56 percent Francúzov myslí, že vďaka Chiracovým postojom vplyv Francúzska v arabskom svete vzrastie. Či to tak bude naozaj, sa ešte len ukáže. V transatlantickom priestore však doterajšia autorita Paríža poklesla. A to je istá vec už dnes.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...