Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       29. apríl 2003 G. Schröder na "minisummite": Európa je príliš slabá Ivan Štulajter V Bruseli sa dnes na najvyššej úrovni uskutočnil takzvaný minisummit Nemecka, Francúzska, Belgicka a Luxemburska. Jeho témou bola európska bezpečnostná politika. Iracká kríza je akýmsi katalyzátorom témy o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike Európskej únie. Základná otázka znie zhruba tak, či treba úniu modelovať do takej podoby, aby na medzinárodnom politickom kolbišti vystupovala ako superveľmoc. Ak odpovieme kladne, vyvstane ďalšia legitímna otázka o povahe politiky tejto európskej veľmoci voči Spojeným štátom. Má to byť vzťah spojenecký, partnerský alebo vzťah rivalov? Európsky integračný proces však v danej chvíli nie je tak ďaleko, aby sa dalo hovoriť o existencii jednotnej európskej zahraničnej politiky, ktorá sa opiera o zjednotenú európsku vojenskú silu. Iracká kríza len podčiarkla tento fakt. No o to, čo únia zatiaľ nedokáže ako celok, sa pokúšajú Nemecko, Francúzsko, Belgicko a Luxembursko. Aspoň tak to vyzerá na prvý pohľad. V dnešnom spoločnom vyhlásení lídri týchto krajín na takzvanom minisummite v Bruseli vyzvali členské a kandidátske krajiny Európskej únie, aby sa podieľali na vytvorení európskej bezpečnostnej a obrannej únie. V schválenom uznesení sa napríklad hovorí o vzniku európskych síl rýchlej reakcie na báze francúzsko-nemeckej brigády, do ktorej majú prispieť Belgicko a Luxembursko. Jedným z návrhov je aj vznik zárodočného „jadra kolektívnej schopnosti plánovať a riadiť operácie Európskej únie“. Toto „jadro“ by fungovalo paralelne s existujúcimi štruktúrami Severoatlantickej aliancie. Francúzsky prezident Jacques Chirac v tejto súvislosti zdôraznil, že v žiadnom prípade nejde o duplicitu voči Vrchnému veliteľstvu ozbrojených síl NATO v Európe. Toto „európske“ veliteľstvo či orgán by koordinoval mierové operácie únie pod mandátom OSN. Šéf európskej komisie Románo Prodi pred konaním minisummitu na jeho adresu vyhlásil, že iniciatívu podporuje, pokiaľ zostane otvorená aj pre ostatných. Jeho hovorca Reijo Kemppinen v pondelok k tomu dodal, že Prodi si nemyslí, že minisummit je priamou výzvou Spojených štátov. Audio: „Pán Prodi sa nedomnieva, že posilnenie európskej politiky v takej oblasti, akou je spoločná bezpečnostná politika, je rivalitnom vzťahu k sile Spojených štátov. Podľa neho by NATO malo byť posilnené a najlepšou cestou, ako to dosiahnuť, je posilnenie európskeho prvku vo vnútri Aliancie. To je aj v záujme Spojených štátov. “ Podľa nemeckého kancelára Gerharda Schrödera, ako sa nechal počuť po skončení bruselského minisummitu, „problém nie je v tom, že Spojené štáty sú v NATO príliš silné, ale v tom, že Európa je príliš slabá“. Aj prezident Jacques Chirac zdôraznil, že ich iniciatíva nie je namierená proti NATO a nemá narušiť transatlantické vzťahy. Audio: „My, samozrejme, nemáme nič proti Atlantickej aliancii. Naopak, želáme si posilniť ju.“ Tieto posolstvá boli adresované nielen Washingtonu, ale aj jeho európskym spojencom v Londýne, Madride a Ríme. Britský premiér Tony Blair sa v pondelok k plánovanému minisummitu postavil kriticky a vyhlásil, že nemôže akceptovať nič, čo by podkopávalo Alianciu, bolo v rozpore so základnými princípmi európskej bezpečnosti a vzďaľovalo úniu od spojenectva so Spojenými štátmi. Problém „minisummitovej“ snahy o posilnenie únie je totiž v tom, že za ňou stoja krajiny, ktoré sa v irackej kríze ocitli v „aliancii neochotných“ a majú napäté vzťahy s Washingtonom. Navyše, podľa správy agentúry Reuters, Británia, Španielsko a Taliansko neboli na dnešné stretnutie pozvané. Ak by otázka teda stála tak, nie či treba, ale či je vôbec možné úniu modelovať tak, aby na medzinárodnom politickom kolbišti vystupovala ako veľmoc, odpoveď by bola nasledovná: v atmosfére vnútroeurópskej nedôvery a premrštenej rivality sotva. Na druhej strane nie je jedno, čo v Európe robí motor európskej integrácie – Nemecko a Francúzsko. Spoločná európska zahraničná politika je teda dosť zamotanou záležitosťou. O jej rozmotanie sa pokúsi Európsky konvent v návrhu ústavy Európskej únie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...