Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       2. máj 2003 Európska banka pre obnovu a rozvoj ide do Uzbekistanu Daniel Raus V nedeľu a v pondelok sa uskutoční výročné zasadnutie Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Na tom by nebolo nič pozoruhodné, keby sa miestom stretnutia nemal stať problematický Uzbekistan - krajina, v ktorej sa ako na bežiacom páse porušujú ľudské práva. Rozhodnutie banky sa preto dostalo pod paľbu kritiky. Otázka, stará ako diktátorské režimy, znie: je lepšie s diktátorom spolupracovať, alebo ho izolovať? Odpoveďou Európskej banky pre obnovu a rozvoj je spolupráca, aspoň v prípade Uzbekistanu. V Taškente sa totiž rozhodla usporiadať výročné zasadnutie, na ktoré príde takmer 2000 ľudí z celého sveta. Podľa kritikov je to škandál. Režim prezidenta Karimova bude podujatie chápať ako pochvalu Západu. Banka, ktorá má vo svojich stanovách ľudské práva, tak de facto odmení režim za ich porušovanie. Vedenie banky, konkrétne jej šéf Jean Lemierre, sa ale bráni s tým, že stretnutie má naopak poslúžiť ako katalyzátor zlepšenia situácie. AUDIO: „Prvou vecou je to, že budeme žiadať odpoveď Uzbekistanu, čo sa týka odporučení správy OSN o mučení. Očakávam, že dostaneme pozitívnu odpoveď“. Dodajme, že OSN vydala osobitnú správu o mučení v Uzbekistane. Bitie, dusenie, elektrické šoky, sexuálne násilie či mučenie hladom a smädom sú bežnými praktikami vo väzniciach. Európska banka teda požiadala prezidenta Karimova, aby na úvod stretnutia mučenie verejne odsúdil. Podľa kritikov to má ale ešte naozaj ďaleko k uspokojivému výsledku. Výkonný riaditeľ Európskej banky Laurent Guye pripúšťa, že jedným z dôvodov pre Uzbekistan bola tamojšia infraštruktúra, umožňujúca veľké zasadnutie. Súčasne poznamenáva, že banka chcela ísť do jednej z piatich postsovietskych stredoázijských republík, pretože na túto oblasť sa treba zamerať: AUDIO: „Stretnutie by sa nemalo chápať ako odmena, ale ako zasadnutie Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Bude venované všetkým krajinám, kde banka pôsobí s osobitným dôrazom na strednú Áziu. Nebude sa hovoriť ale iba o Uzbekistane“. Dodajme, že mučenie zďaleka nepredstavuje jediný čierny bod uzbeckého režimu. Prezident Islam Karimov navrhol napríklad zmenu ústavy, ktorú propagandisticky predstavil ako obmedzenie svojich právomocí: AUDIO: „Podľa článku 89 našej ústavy je uzbecký prezident hlavou štátu a exekutívy. To sa zmení. Vypustí sa druhá časť, podľa ktorej prezident predsedá Rade ministrov“. V skutočnosti ide ale o to, že prezident má mať doživotnú imunitu pred akýmkoľvek stíhaním. Polícia mu nesmie dokonca ani položiť otázku. Dôsledky hodnotí šéf opozičnej strany Erk (čo znamená Sloboda) Otanazar Orifov: AUDIO: „Nový zákon povzbudí budúcich prezidentov ku kriminálnym aktivitám. Budú vedieť, že sa im nič nemôže stať. Nemôžu byť zadržaní ani vypočúvaní. Môžu si robiť, čo chcú“. Okrem toho chce prezident Karimov, aby mu aj po odchode z úradu zostala napríklad terajšia rezidencia, nehovoriac o štátom platenej ochranke pre celú rodinu. Zástupca Uzbeckej spoločnosti pre ľudské práva Tolib Jakubov poznamenáva, že podobné privilégiá budú chcieť samozrejme aj ďalší prezidenti: AUDIO: „Ani najhorší diktátori sveta si nedávali pre seba a svoje rodiny takéto doživotné privilégiá. Nechápem logiku tohto zákona. Prezidentskú rezidenciu dostane do súkromného vlastníctva a keď zomrie, vdova po ňom bude mať osobitný dôchodok, bez ohľadu na iné príjmy“. Ironicky teda možno dodať: ešte šťastie, že prezidenti sa v Uzbekistane nemenia často. Od rozpadu Sovietskeho zväzu je tam v skutočnosti iba jeden: Islam Karimov, ktorý bol predtým prvým tajomníkom strany. Mimochodom, jav „večných prezidentov“ je spoločný pre všetkých 5 stredoázijských republík. Či teda dosiahne Európska banka pre obnovu a rozvoj zásadnú zmenu situácie, o tom možno pochybovať. Drobné náznaky pokroku možno prídu, prinajmenšom v podobe sľubov. Uzbekistan, Kazachstan, Tadžikistan, Kirgizsko a Turkménsko totiž peniaze Európskej banky potrebujú, pretože zahraničných investorov majú menej ako šafránu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...