Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       12. máj 2003 Veľká Británia je stále viac pod tlakom imigrantov Ivan Štulajter Kontroverzná prítomnosť britských úradníkov na ruzynskom medzinárodnom letisku v Prahe, určujúcich podľa nejasných kritérií, kto môže a kto nemôže navštíviť britské ostrovy, vypovedá minimálne o dvoch veciach. Po prvé, že sa Veľká Británia dostala pod silný tlak emigrantov. A po druhé, že má problém sa s ním vyrovnať. Prvú skutočnosť potvrdzujú štatistické dáta, druhú tamojšia politická diskusia. O tom, že britské ostrovy sú cieľovou stanicou čoraz väčšieho počtu žiadateľov o azyl, svedčí nasledujúci údaj: v roku 1982 dosiahol ich počet 4 200, ale v roku 2002 takmer 111 tisíc. Je to najviac spomedzi členských štátov Európskej únie. Medzi nimi, pochopiteľne, boli aj Rómovia zo Slovenska a Českej republiky. Slovenská republika „zaplatila“ za tieto masové exody obnovením vízovej povinnosti s Veľkou Britániou. Česko, ktoré dopadlo lepšie, muselo aspoň strpieť kritiku ochrancov ľudských práv za to, že povolilo britským úradníkom na medzinárodnom letisku v pražskej Ruzyni na základe vágnych kritérií určovať, ktorý cudzinec nemôže vycestovať do Veľkej Británie. Najpočetnejšou skupinou medzi žiadateľmi o azyl v Británii však nie sú ani zďaleka Rómovia, ale Iračania, obyvatelia zo Zimbabwe a Somálska, potom Afganci, Číňania a Iránci. Aspoň takto vyzerajú údaje za posledný štvrťrok minulého roka. No k oficiálnym štatistikám o emigrantoch treba pridať ešte aj tých, ktorí si žiadosť o azyl formálne nikdy nepodali, a vo Veľkej Británii „vegetujú“ načierno. Ak bude pokračovať príliv prisťahovalcov v takomto vysokom tempe, podľa správy výboru pre domáce záležitosti britského parlamentu to môže viesť k vážnym sociálnym pnutiam. Výbor v nej otvorene skonštatoval, že spomínaných 111 tisíc žiadostí o azyl je príliš veľa. Opozičnej britskej Konzervatívnej strane minulý týždeň zverejnená správa poslúžila ako odrazový mostík na obvinenia vládnych laburistov Tonyho Blaira z chaotickej azylovej politiky. Jeden z predstaviteľov parlamentného výboru, poslanec Liberálnej strany Bob Russell, v tejto súvislosti zdôraznil, že všeobecná zhoda vo výbore panuje v tom, aby sa s imigrantmi nakladalo ako s jednotlivcami, nie ako so skupinou. Iba tak totiž možno dosiahnuť, aby Británia prichýlila len tých, ktorí na to majú legitímny dôvod. Audio: „Tí, ktorí zostávajú v Británii napriek tomu, že im boli zamietnuté všetky odvolania, dostávajú sa do kategórie ekonomických imigrantov a podľa názoru výboru by mali byť vrátení späť do krajiny ich pôvodu. Žiadatelia, ktorí majú legitímny dôvod zostať v Británii, by však nemali byť zahrnutí do tejto skupiny.“ Podľa správy výboru pre domáce záležitosti britského parlamentu však vládne zámery na vysťahovanie ekonomických imigrantov sú nerealistické a vyvolávajú falošné nádeje. Poslanci výboru však odporúčajú, aby sa imigrantom pred ich „odsunom“ umožnilo pracovať. Zárobky z týchto krátkodobých zamestnaní by imigrantom mali pomôcť pri návrate do ich pôvodných domovov. Snahy Blairovho kabinetu o krátenie sociálnych dávok kvôli odstrašeniu potenciálnych žiadateľov o azyl parlamentný výbor z morálnych dôvodov odsúdil. Na druhej strane však varoval, že nezvládnutie vlny prisťahovalcov môže nahnať voličské hlasy extrémistickým stranám, akou je napríklad Britská národná strana. Tá na lokálnej úrovni v minulotýždňových komunálnych voľbách v niektorých oblastiach zaznamenala nárast prívržencov. V severoanglickom meste Burnley, v ktorom nedávno došlo k rasovým nepokojom, sa dokonca stala druhou najsilnejšou stranou. Opäť má slovo poslanec britskej Liberálnej strany Bob Russell: Audio: „Demokrati sa musia zaujímať o tom, čo Britská národná strana dokázala v Birminghame a na ďalšom jednom alebo dvoch miestach. Ale treba to vnímať v kontexte tisícok miestnych poslancov. Na druhej strane musíme byť opatrní a obozretní. Demokratické sily by mali túto situáciu vziať do úvahy a pokúsiť sa odstrániť obavy, ktoré sú v pozadí rozhodnutí voličov odovzdať hlasy neofašistickým stranám.“ Ak je reč o obavách verejnosti z prílivu azylantov z Ázie, Afriky či chudobných častí Európy, máme dočinenia s celou plejádou výhrad. Často počuť, že oberajú domácich o pracovné príležitosti, odlišným kultúrnym a náboženským založením nahlodávajú kresťanské základy západnej spoločnosti, sú nositeľmi terorizmu, epidémií či kriminality a snahy štátu o ich prispôsobenie, ktoré často končia neúspechom, stoja daňových poplatníkov veľké peniaze. Na tomto mieste len dodajme, že britské ministerstvo vnútra prispieva miestnym radám sumou takmer 500 eúr týždenne na jeden byt pre imigrantov, čakajúcich na poskytnutie alebo odmietnutie azylu. Keďže miestne správy nedisponujú dostatkom obecných bytov, do hry vstupujú aj súkromní prenajímatelia. Podľa britského denníka Evening Standard si istý súkromný prenajímateľ za rok takýmto spôsobom zarobil vraj 2 milióny 800 tisíc eúr. Ak sa ochotne nájde „tisíc“ všeobecných dôvodov proti azylantom, neochotne sa hľadajú konkrétne pozitíva. Patrí medzi ne záujem imigrantov aj o práce, ktorými domáci pohŕdajú. Toto je však taký klasický príklad „kopáčov kanálov“. Medzi imigrantmi sú však aj vzdelaní ľudia, ľudia s „rôznymi“ užitočnými schopnosťami a z ekonomického hľadiska ich spoločenská integrácia môže priniesť vysokú pridanú hodnotu. Tu však treba rozlišovať medzi azylovou politikou, ktorá má humanitárny charakter, a „náborom“ odborníkov zo zahraničia, kde ide o obchod. Inými slovami, azylová politika, ktorej cieľom je oddeliť legitímne žiadosti o azyl od tých, spadajúcich do oblasti „pracovných náborov“ je zložitá záležitosť a v tom sa zhodujú tak britskí labouristi, ako aj konzervatívci. Tí prví však majú vládnu zodpovednosť a predovšetkým na ich hlavy sa vylievajú vedrá kritiky. Pozorovatelia v tejto súvislosti sledujú, či sa kabinet premiéra Blaira pokúsi vybudovať azylové, či presnejšie záchytné centrá mimo územia ostrovov, napríklad v Albánsku alebo na Ukrajine. Tam by sa skúmala legitimita žiadostí o azyl. Bola by to zrejme lacnejšia záležitosť oproti tomu, keď sa imigranti „vylodia“ v prístave Dover na britskom pobreží. Bola by to však aj zodpovednejšia azylová politika, oproti tej netransparentnej na pražskom letisku v Ruzyni.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...