Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       12. máj 2003 V litovskom referende zvíťazili proeurópske sily Peter Gabaľ V Litve sa v sobotu a nedeľu konalo referendum o vstupe krajiny do Európskej únie. Napriek počiatočným obavám sa pri hlasovacích urnách zišiel dostatok voličov a výsledkom bolo napokon až strhujúco vysoké vyjadrenie v prospech integrácie, ktoré prekonalo doterajšie výsledky zo Slovinska a Maďarska. Ďalšie podrobnosti zisťoval Peter Gabaľ. Po Malťanoch, Slovincoch a Maďaroch - a tesne pred Slovákmi - litovskí voliči cez víkend rozhodovali o tom, či prijímajú pozvanie krajiny za člena Európskej únie. O výsledku, ale aj okolnostiach ich hlasovania sme sa porozprávali s redaktorom litovského vysielania Slobodnej Európy Virginijusom Valentinavičiusom, ktorého sme sa najprv opýtali na základné údaje: Približne 64 percent zo všetkých registrovaných voličov sa zúčastnilo na referende a približne 90 percent z nich hlasovalo "za". Šesťdesiatštyripercentná účasť je dôležitá, pretože v Litve - rovnako ako na Slovensku - je nutná najmenej 50-percentná účasť voličov, aby hlasovanie bolo platné. A pomerne vysoká účasť je pre mnohých skutočne prekvapujúca, pretože i litovská vláda bola posledné dva týždne trochu nervózna, a celkovo všetci mali obavy z apatie voličov; z toho, že neprídu hlasovať a že referendum nebude platné, čo sa však napokon nestalo. Bola teda litovská verejnosť naozaj apatická alebo len takou sa zdala byť? Z čoho spomínané obavy vyplývali? ► Pred referendom litovská verejnosť vyzerala byť apatická. Pôsobila dojmom, ako keby sa jej výsledok referenda veľmi netýkal. Tento dojem vznikol asi kvôli dvom faktom. Prvý je ten, že vládna kampaň pred referendum nebola veľmi energická ani intenzívna a spoločnosť nebola vládou príliš podnecovaná k účasti. Druhým faktom bola príliš veľké zaoberanie sa litovskej spoločnosti vládnymi škandálmi. Vláda v očiach spoločnosti stratila veľkú časť svojej dôveryhodnosti, najmä po prezidentských voľbách, v ktorých s prevahou uspel Rolandas Paksas. Bezprostredne po voľbách vypukol škandál práve okolo neho, keď sa ukázalo, že hlava štátu sa radí s čarodejnicou či veštkyňou; s gruzínskou ženou, ktorá sa stala akýmsi litovským Rasputinom. Viete si to predstaviť? Prezident v úzkom vzťahu s nejakými šamanom či čarodejom? No našťastie litovská verejnosť v referende dokázala oddeliť tieto dve veci: dôveryhodnosť vlády, ktorá je chatrná, a euroreferendum, ktoré je dôležité. A konečný výsledok je šťastím pre Litvu. Vývoj hlasovania však bol dramatický, obavy z nízkej účasti sa dokonca potvrdili v prvý deň hlasovania, keď k urnám pristúpilo len 23 percent oprávnených voličov, ku ktorým si mohla vláda prirátať asi 7 percent hlasov, ktoré prišli v predstihu zo zahraničia korešpondenčnou cestou. Druhý deň bola účasť oveľa vyššia. Čo spôsobilo ten zvrat? Sobotňajšie večerné výzvy prezidenta, alebo nejaký iný faktor? ► Myslím si, že je to veľmi jednoduché. Hlasovanie vo dvoch dňoch je niečo iné, ako keď sa hlasuje v jediný deň. V sobotu každý Litovčan sadil zemiaky, doma alebo u rodičov na vidieku. A v nedeľu sa išlo cestou z kostola hlasovať. Iste, správy o nízkej sobotňajšej účasti mohli podnietiť váhavých k účasti na referende. Ale v zásade si nemyslím, že keby sa hlasovalo len v nedeľu, tak by bola účasť nižšia. Konečný výsledok len potvrdzuje, že litovská spoločnosť si v celej svojej šírke uvedomuje dôležitosť členstva v Európskej únii. Kto je v Litve naozajstným oponentom európskej integrácie? Grupujú sa spomedzi farmárov? Alebo napríklad medzi etnickými Rusmi? Práve na nich by som sa chcel spýtať osobitne: nemajú litovskí občania ruskej národnosti obavy z orientácie na západ a faktického vzďaľovania sa od Ruska? ► V Litve niet presvedčivej a organizovanej sily, ktorá by oponovala členstvu v Európskej únii, aspoň čo sa týka hlasovania o ňom. Sú tam skupiny euroskeptikov, najmä pokiaľ ide o ľudí na vidieku, ktorí sa jednoducho boja konkurencie, hlavne veľmi subvencovaného európskeho poľnohospodárstva, a to je dôležité v krajine s pomerne vidieckym profilom. Ale na druhej strane sú tieto obavy vyvážené nádejou na platby z rôznych európskych fondov. A v každom prípade tu nie je žiadna organizovaná skupina, žiadna politická strana, ktorá by presviedčala nehlasovať v referende. Všetok euroskepticizmus sa tu nachádza na okraji politického života. A myslím si, že v zásade nemá v Litve žiadnu šancu. Pokiaľ ide o národnostné menšiny – situácia v Litve sa veľmi líši od Lotyšska a Estónska. Osemdesiat percent populácie Litvy predstavujú etnickí Litovčania. Desať percent predstavujú Poliaci a až druhou najpočetnejšou menšinou sú Rusi. A aj tu je rozdiel oproti Lotyšsku a Estónsku, všetci príslušníci národnostných menšín sú litovská občania, každý tunajší Rus, ktorý požiadal o litovské občianstvo, dostal ho. Ale tak či onak, aj tu platí, že niet organizovanej opozície proti európskej únii. Dá sa povedať, že príslušníci národnostných menšín sú k tejto otázke ľahostajní. To neznamená že sú proti, ale že sú naozaj vlažní, čo potvrdzuje i pomerne nízka účasť na hlasovaní na územiach obývaných poľskou menšinou. Redaktor litovského vysielania Slobodnej Európy Virginijus Valentinavičius napokon pripomína, že - v kontexte doterajších referend o najbližšom rozširovaní Európskej únie - kombináciou účasti a hlasov "za" Litva zatiaľ všetky ostatné krajiny prekonala.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...