Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       13. máj 2003 Fiškálne „upratovanie“ na oboch brehoch Moravy Ivan Štulajter Po víkendovom rokovaní českého vládneho kabinetu sa črtajú obrysy reformy verejných financií. Jej cieľ je podobný tomu, aký na Slovensku svojím reformným programom sleduje vláda premiéra Mikuláša Dzurindu. Nie sú to však totožné reformy. Základný makroekonomický cieľn - ozdravenie verejných financií a postupné naplnenie maastrichtských kritérií Európskej únie, ktoré má vyústiť zavedení eura - sledujú obe vlády na brehoch Moravy. Obe vlády totiž zápolia s chronickými rozpočtovými deficitmi, ktoré sú výsledkom dlhodobej nerovnováhy medzi príjmami štátneho rozpočtu a jeho výdavkami. Rozpočtové schodky financujú komerčné banky a peniaze, ktoré použijú na nákup štátnych pokladničných poukážok a dlhopisov, môžu chýbať v súkromnom sektore. Vysoká zadlženosť štátu v extrémnej podobe ohrozuje napokon stabilitu meny. To preto rozpočtové deficity v pomere k hrubému domácemu produktu členských štátov Európskej únie, ktoré prijali euro za svoju národnú menu, sa musia udržať v určitých hraniciach. Inak by totiž bola ohrozená samotná trhová hodnota eura. Ak sú makroekonomické ciele českej a slovenskej vlády v ich reformách zhodné, jednotlivé reformné kroky sa líšia. V niečom viac, v niečom menej. Slovenská vláda, inšpirovaná čílskym dôchodkovým modelom, pracuje na vytvorení takzvaného kapitálového systému, v ktorom si, povedané zjednodušene, každý občan sporí na svoj vlastný dôchodok. Ten sa potom vypláca jednak z nasporenej sumy, ale aj z výnosov, pretože odvody na dôchodok sú obratom investované penzijnými fondmi na kapitálovom trhu. Tento systém nie je síce bez rizík, ale na rozdiel od súčasného priebežného systému celkom úspešne prekonáva problém, keď stúpajúcemu počtu dôchodcov nezodpovedá počet pracujúcich občanov v produktívnom veku, ktorí sa im „skladajú“ na dôchodky. Česká reforma dôchodkového systému počíta v prvej fáze so zvyšením hranice odchodu do dôchodku na 63 rokov rovnako u žien, ako u mužov. Zároveň majú vzniknúť pomyselné individuálne dôchodkové účty. Z nich sa občania dozvedia výšku svojho dôchodku, keď sa rozhodnú odísť na zaslúžený odpočinok. Nejde však o radikálnu zmenu priebežného dôchodkového systému na kapitálový. Hovorí ekonomický analytik Pavel Kohout z finančného holdingu PPF: Audio: „Tá základná myšlienka priebežného systému je zachovaná, ale tie fiktívne účty ju pomôžu sprehľadniť. Človek má lepší prehľad, koľko zaplatil, a koľko môže od systému očakávať. Nejde o zmenu systému na kapitálový. Ide o sprehľadnenie toho súčasného priebežného systému.“ Ďalšou z významných zmien je postupné zníženie sadzby dane z príjmu právnických osôb z dnešných 31 percent na 24 percent v roku 2006. Tento významný pokles však zmierňuje zmena v odpisovej politike, čiže skutočné zníženie dane nebude zodpovedať percentuálnemu zníženiu základnej sadzby. Toto opatrenie českej vlády má byť reakciou na slovenské reformné kroky, ktoré uvažujú s rovnou daňou na úrovni 20-tich percent, či dokonca menej. Inými slovami, Česko chce zabrzdiť odchod firiem z českého trhu pod Tatry. Opäť má slovo ekonomický analytik Pavel Kohout: Audio: „Česká vláda nemá záujem presadzovať rovnú daň s politických dôvodov, pretože to bol jeden z volebných motívov opozičnej ODS.“ Zmeny sú naplánované aj v dani z pridanej hodnoty. Aj v tomto smere však slovenská a česká vláda postupujú odlišne. V Bratislave je v hre zjednotenie sadzieb niekde na úrovni 20-tich percent. v Prahe sa ponechajú dve sadzby, ale do základnej 22-percentnej sa presunie väčšina služieb, na ktoré bola uvalená 5-percentná DPH. V oboch republikách sa však majú zvýšiť spotrebné dane. Podľa Pavla Kohouta navrhované opatrenia v oblasti nepriamych daní tak v Česku, ako aj na Slovensku, nie sú v rozpore s požiadavkami Európskej únie: Audio: „EÚ predpisuje, že niektoré konkrétne položky musia byť v tej štandardnej, to znamená vyššej sadzbe, ale prekvapujúco už nešpecifikuje, aká vysoká tá sadzba má byť a dokonca ani neuvádza, koľko tých sadzieb má byť. Pre väčšinu európskych krajín je typické, že majú tri sadzby DPH. My máme dve a SR bude mat jedinú. Neexistuje žiadny európsky predpis, ktorý by toto špecifikoval. Podľa mňa obe tie možnosti - tá česká, aj tá slovenská - sú kompatibilné s európskym daňovým systémom a nemali by byť teda závadné.“ Hoci rovnej dani ako aj zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty možno vytýkať, a robí to najmä ľavica, že berú z rúk štátu nástroj na „spravodlivejšie“ prerozdelenie bohatstva, jedno je isté: v oboch prípadoch sa zjednodušuje „daňová byrokracia“ a aj v dôsledku toho sa znižujú daňové úniky. S tým súhlasí aj Pavel Kohout: Audio: „Určite jednou z príčin toho, že v ČR existujú pomerne vysoké úniky DPH, je ten veľký rozdiel v rozpätí medzi zvýhodnenou a štandardnou DPH - teda 22 a 5 percent. Tam existuje veľký priestor, ktorý motivuje rôznych daňových špekulantov, snažiacich sa ho zneužiť.“ Dodajme, že pri rozumnom nastavení sadzieb – predovšetkým rovnej dane – sa posilňuje súkromná spotreba. Zmeny na strane daní sa týkajú príjmovej stránky štátneho rozpočtu. Súčasťou verejného sektora sú však aj poistné fondy, ktorých platobnú schopnosť garantuje štát. Okrem toho dôchodkového je v nich zahrnutá aj zdravotná poisťovňa. Na oboch brehoch rieky Moravy opatrenia smerujú na elimináciu zneužívania týchto systémov prostredníctvom fiktívnej práceneschopnosti. To, čo je totožné, je zámer preniesť platbu nemocenských dávok za prvé dni práceneschopnosti na zamestnávateľov s tým, že sa znížia odvody, ale aj výška nemocenskej. Krátku exkurziu reformnými plánmi českej a slovenskej vlády možno uzavrieť konštatovaním, že opatrenia na príjmovej strane štátneho rozpočtu majú byť previazané s reštrikciami na strane výdavkov, hoci ochota škrtať najmä v sociálnych výdavkoch a na byrokraciu je z politických dôvodov limitovaná na oboch stranách. Podľa analytika finančného holdingu PPF Pavla Kohouta: Audio: „České navrhované reformy nie sú úplne dôsledné tak, ako by mali byť. Niektoré ich časti sú skôr symbolické, ale v zásade ide o krok správnym smerom, na ktorý potom bude môcť nadviazať ďalšia vláda.“ O tej slovenskej reforme si Pavel Kohout myslí nasledovné: Audio: „Po tej ekonomickej stránke, povedal by som, že je teoreticky čistá. Som zvedavý, ako sa bude vyvíjať, a musím povedať, že SR želám v tomto smere maximálny úspech.“ Na záver dodajme, že zákonodarnú moc nad reformnými programami v oboch republikách budú mať parlamenty. Konečný súd zasa občania.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...