Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 6. október 2008       14. máj 2003 Európske dôchodkové systémy sa rozpadávajú, ideálny dôchodkový systém neexistuje Ivan Šulajter Francúzske média nazvali včerajší deň „čiernym utorkom“. V mestách galského kohúta vyšli do ulíc tisícky demonštrantov. Dopravu ochromil štrajk. Podľa pozorovateľov masový odpor proti plánom uskutočniť dôchodkovú reformu môže vyvolať pád pravicovej vlády Jeana-Pierra Raffarina. Takýto scenár je dobre známy z roku 1995, keď odpor voči dôchodkovej reforme otriasol pravicovým kabinetom Alaina Jupeho. Ten nakoniec odstúpil. Otázku možno položiť tak, aká sila núti vlády podnikať kroky, ktoré zaváňajú politickou samovraždou? Určite to nie je nejaká úchylka, patriaca do oblasti masochizmu. Je to tlak reality, keď sa finančné potreby penzijných systémov dostávajú do rozporu s disponibilnými zdrojmi, a tento rozpor čoraz viac nahlodáva solidaritu medzi tými, ktorí na dôchodky prispievajú a tými, ktorí dôchodky dostávajú. Na tomto type solidarity stojí väčšina európskych dôchodkových systémov. Dôležitými premennými veličinami v nich sú vek, kedy pracujúci získavajú nárok na starobný dôchodok, výška príspevku na dôchodok a výška samotného dôchodku. Ak si postavíme podmienku tak, že chceme uchovať reálnu výšku dôchodkov vzhľadom k inflácii, potom môžeme zvýšiť vekovú hranicu nároku na dôchodok alebo výšku dôchodkového poistenia. Ani jedno ani druhé nie je populárne. Východiskom sú rôzne kombinácie kompromisov. Napríklad: o trochu sa spomalí reálny rast dôchodkov, o trochu sa zvýši hranica odchodu do dôchodku a o trochu sa zvýšia príspevky firiem a zamestnancov. Analytička Katynka Baryschová z londýnskeho Centra európskych reforiem v tejto súvislosti dáva do pozornosti zvýšenie hranice odchodu do dôchodku, ktoré pokladá za relatívne jednoduché, rýchle a lacné riešenie. Pripomína, že v 19 storočí, keď nemecký kancelár Otto von Bismarck inicioval založenie penzijného systému, čo bol priekopnícky počin, „dôchodcovský vek“ bol stanovený na 60 rokov. Lenže vtedy, čo je dôležité, aj priemerná dĺžka života bola 60 rokov. Audio: „Ľudia vtedy nedostávali dlho penziu. Dnes je v mnohých krajinách odchod do dôchodku stanovený na 62 až 63 rokov. Ľudia vo všeobecnosti odchádzajú do dôchodku skoro, zvlášť vo verejnom sektore vo Francúzsku a Nemecku. Ale dožívajú sa až 80 rokov. Takýto stav nie je udržateľný.“ Francúzsky premiér Raffarin sa verejnosť pokúsil získať pre reformu dôchodkového systému prostredníctvom otvoreného listu. Uviedol v ňom, že zatiaľ čo sa v roku 1960 až štyria pracujúci „skladali“ na penziu dôchodcu, v roku 2020 bude tento pomer jedna k jednej, a to kvôli starnutiu populácie. Francúzsky premiér zdôraznil, že bez vykonania reformy budú dôchodky musieť byť znížené o 50 percent, pretože v systéme vznikne deficit v hodnote zhruba 57 miliárd dolárov. Vláda preto navrhuje predĺžiť o dva a pol roka odchod do dôchodku zamestnancov verejného sektora, ktorí predstavujú približne štvrtinu práceschopného obyvateľstva Francúzska. Na túto úroveň by sa mali dostať aj zamestnanci verejného sektora. Vplyvné francúzske odbory, ako sa to ukázalo aj v utorok, protestujú. Napokon - nie je na tom nič neobvyklé. Tak ako neexistujú bezbolestné reformy, neexistujú bolestivé reformy, ktoré by odbory bez slova prijali. Tým by totiž minimálne podali dôkaz o svojej zbytočnosti. Na druhej strane oponentúra odborov je určitým testom, či bremeno reforiem je rozdelené na jednotlivé zložky spoločnosti „rovnomerne“. Šéf odborovej Národnej konfederácie pre demokraciu a prácu Francois Chereque však pohrozil pravicovému vládnemu kabinetu premiéra Raffarina, a to napriek tomu, že návrh reformy dôchodkového systému, neznamená jeho radikálnu zmenu. Audio: „Ak vláda neporozumie našej akcii, ak dnes nechce počúvať ľudí, potom nastane veľký konflikt a my sa už nebudeme môcť dopracovať k dohode. Ak si vláda želá reformu, ktorá bude akceptovaná zamestnancami, potom bude musieť súhlasiť s rozhovormi a vziať na vedomie, že je veľa nespokojných ľudí.“ Ako už bolo spomenuté na začiatku, nespokojnosť s plánom reformovať dôchodkový systém panuje aj v susednom Rakúsku. Len pred niekoľkými dňami sa tam uskutočnili najväčšie protesty za posledných 50 rokov. Včera sa demonštrovalo opäť. Pozícia kresťansko-demokratického kancelára Wolfganga Schüssela je navyše sťažená tým, že nemá jednoznačnú podporu zo strany koaličnej Strany slobodných, v ktorej pozadí stojí stále vplyvný a kontroverzný korutánsky hajtman Jörg Haider. Lenže ani koaliční Slobodní ani rakúske odbory a s nimi spriahnutá sociálnodemokratická opozícia nie sú jedinou prekážkou, ktorá stojí pred rakúskymi reformátormi. Neobvyklý postoj zaujal rakúsky prezident Thomas Klestil. Otvorene vyhlásil, že navrhovaná reforma by mohla vyvolať ťažkosti a vyzval na jej trojmesačný odklad, počas ktorých by každá strana, vrátane odborov, vyjadrila svoj pohľad na vec. Kancelár Schüssel je však proti odkladu. Dodajme, že aj problém rakúskeho penzijného systému, ktorý je založený na priebežnom financovaní, tkvie v demografickom vývoji. Inými slovami, tieto systémy, ktoré tradične vládnu Európou, sú v kríze vo všeobecnosti. Veľkou otázkou je, či je rozumnejšia a politicky priechodnejšia ich reforma alebo radikálna zmena na kapitálové systémy. O to druhé sa usiluje – a treba dodať, že prekvapujúco bez veľkého odporu - vláda na Slovensku. Aspoň jedno je však isté: ideálny dôchodkový systém neexistuje.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...