|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|

|
20. máj 2003
|
Belgické voľby – premiér Verhovstadt pokračuje
|
Jaroslav Rozsíval
|
V nedeľu sa konali v Belgicku parlamentné voľby. Podľa najnovších výsledkov najviac hlasov získali vládnuce politické strany: centristickí Liberáli premiéra Guya Verhovstadta a ľavicoví Socialisti. Opoziční kresťanskí demokrati zaznamenali ďalšiu volebnú porážku, avšak zle obišli aj bývalí vládnuci Zelení, ktorí takmer úplne vypadli z parlamentu.
„Je to poriadna porážka, ale nie sme z toho na dne“ - vyhlásila v nedeľu bývalá belgická ministerka dopravy valónskej zelenej strany Ecolo Isabelle Durantová krátko po zverejnení predbežných výsledkov parlamentných volieb. Tie totiž ukázali, že viac ako polovica jej poslancov opustí v nasledujúcom volebnom období parlament, zatiaľ čo ich kolegovia z flámskej zelenej strany Agalev sa odtiaľ vytratia úplne – aj takéto prekvapenia priniesli nedeľné parlamentné voľby v Belgicku, ktorých výsledky však zjavne potešili vládnucu koaličnú stranu flámskych Liberálov premiéra Guy Verhovstadta. Tento politický subjekt sa doteraz podieľal na tvorbe vládnej politiky najvýraznejšou mierou, spolu so Socialistami a Zelenými. Zelení však dva týždne pred voľbami opustili belgickú vládu kvôli sporom ohľadom povolenia nočných letov z bruselského letiska. Politická naivita sa tak Zeleným obratom vrátila vo forme straty dôvery voličov. K ich politickej porážke prispela aj nedávna politická kampaň za zrušenie reklamy na tabakové výrobky, ktorá ohrozila existenciu populárnej belgickej súťaže Formuly 1.
Avšak popri ideologických postojoch rozdeľuje belgickú politickú scénu aj bariéra jazyková, čiže národnostná - ktorá – podobná tej bývalej česko-slovenskej – je vari jej najtypickejším znakom: Po holandsky hovoriaci Flámi a po francúzsky hovoriaci Valóni však napriek jestvujúcim rozdielom a sporom vytvárajú v Európe aj naďalej jedinú viacjazyčnú konštitučnú monarchiu: Svoju lingvistickú a politickú autonómiu majú však v Belgicku aj Nemci, ktorých 80 tisícová menšina má svoje zastúpenie nielen v parlamente, ale aj vo forme malej autonómnej vlády.
Zvonka iba okrajovo registrované národnostné rozdiely sú vo vnútri belgickej spoločnosti hodnotené veľmi citlivo: Napriek tomu sa hlasy, volajúce po oddelení sa dvoch jazykovo dominantných oblastí, akosi vytratili zo spektra záujmu voličov: Jediná politická strana, volajúca v Belgicku otvorene po osamostatnení sa Flámska, Flámsky blok, sa dnes opiera predovšetkým o hlasy voličov, uprednostňujúcich jej radikálnu antiimigračnú politiku. Iba vďaka nim získala táto krajne pravicová strana v nedeľu viac ako 11 percent hlasov, čo je jej historicky najväčším úspechom.
S Flámskym blokom však odmietajú spoluprácu všetky belgické strany, a tak je viac ako pravdepodobné, že doterajšiu trojfarebnú modro-červeno-zelenú koalíciu vystrieda v najbližších dňoch koalícia dvojfarebná, v ktorej popri flámskych a valónskych Liberáloch získajú ešte významnejšie postavenie tri belgické socialistické strany. Kľúčová pre ďalšie fungovanie koalície bude však pravdepodobne dohoda ohľadom reforiem pracovných a daňových zákonov, navrhovaných Liberálmi. Pod doterajším Verhovstadtovým vedením zaznamenala totiž koaličná vláda druhý najväčší dlh v Európe v prepočte na obyvateľa.
Akú šancu na úspech majú avizované daňové reformy v novom belgickom kabinete i parlamente? Na to sme sa opýtali politického analytika Caspara Muddeho, lektora univerzity v belgických Antverpách:
Audio:„V každom prípade majú tieto návrhy väčšiu šancu v novej koalícii, ako v bývalej koalícii za účasti Zelených. I keď v novej vláde zohrajú Socialisti významnejšiu úlohu. Ale v prípade daňovej reformy a zamestnaneckej politiky majú obe strany pomerne rovnaké východiská. Nevidím dôvod, prečo by sa niektoré z týchto myšlienok nemali dať zaviesť.“
Na otázku, či nemajú pravicovo, trhovo orientované reformné plány Guy Verhovstadta do činenia aj s rastom popularity Flámskeho bloku, odpovedal holandský politológ Caspar Mudde toto:
Audio:”Nie, to nemá ani tak do činenia s Flámskym blokom, ako skôr s ekonomickou situáciou v Belgicku a okolitých štátoch. Tie plány nie sú až take pravicové, a okrem toho flámski Socialisti sa viac priklonili do prava, oveľa viac akceptovali trhovú ekonomiku na spôsob britských nových labouristov a ani valónski Socialisti už nie sú takí radikálni, ako boli.”
Až najbližšie dni však ukážu, ako sa úradujúcemu belgickému premiérovi Verhovstadtovi podarí uskutočniť jeho reformné predstavy. Tie by mali dať odpoveď na otázku riešenia hospodárskych problémov nielen samotného Belgicka, ale aj iných krajín západnej Európy, kde Nemecko a Holandsko minulý týždeň oznámili recesiu ekonomiky.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|