Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       26. máj 2003 Čínsko-ruský summit v Moskve Ivan Štulajter Pondelok je prvým dňom šesťdňovej návštevy čínskeho prezidenta Chu Ťin-tchaa Ruska. Po rozhovoroch s ruskou hlavu štátu Vladimírom Putinom sa čínsky prezident zúčastní napríklad na zasadnutí Šanghajskej rady pre spoluprácu. Signálom o veľkom význame, aký Rusko a Čína prisudzujú vzájomným vzťahom, môže byť aj to, že Rusko je prvou krajinou, do ktorej čínsky prezident Chu Ťin-tchao prichádza od nástupu do funkcie. A deje sa tak vlastne na oplátku. Ruský prezident Vladimír Putin bol totiž prvým zahraničným lídrom, ktorý sa na čínskej pôde stretol s Ťin-tchaom po tom, čo ten v decembri minulého roka prevzal opraty nad Čínskou komunistickou stranou. Podľa expertov ide však o viac ako len o zdvorilosť. Kľúčovou témou rusko-čínskeho summitu, ktorá má nielen ekonomický, ale aj geopolitický význam, je výstavba ropovodov a plynovodov. Tie by mali spojiť ruské ložiská na Sibíri a Ďalekom východe s čínskymi odberateľmi. Hovorí Alexander Konovaľov z moskovského Inštitútu pre strategické štúdie: Audio: „Veľmi podstatnou otázkou, ktorá bude diskutovaná, bude využitie surovinových zdrojov na Sibíri a na Ďalekom východe a s tým súvisiaca výstavba ropovodu a plynovodu smerom na čínske územie. Domnievam sa, že ďalšou významnou témou, hoci nemá bilaterálny rozmer, bude kórejský problém. Ak sa pozriete na túto otázku nielen z vojenského hľadiska - z hľadiska neprijateľnosti severokórejských nukleárnych aktivít - osobne by som zdôraznil tému transportného koridoru cez oba kórejské štáty a Čínu s napojením na transsibírsku železničnú magistrálu.“ Ďalší z ruských expertov na rusko-čínske vzťahy Dmitrij Trenin dodáva: Audio: „Pre Rusko, ktoré hraničí s Čínou, nastala nová realita. Dlho hľadievalo na Čínu rezervovane ako na niečo zaostalé. Dokonca sa pokúšalo o dominanciu nad ňou. Dnes musí Rusko uznať, že Čína má prevahu nielen z hľadiska populácie, - tú mala napokon vždy – ale aj z hľadiska kvality hrubého domáceho produktu. Ten je v súčasnosti päťkrát vyšší. Čína sa jednoducho rozvíja rýchlejšie ako Rusko.“ Obchodná výmena medzi oboma krajinami dosahuje približne 12 miliárd dolárov ročne a na oboch stranách je záujem o jej posilnenie. Čína má špeciálne záujem o ruskú vojenskú techniku. Opäť má slovo ruský expert Trenin: Audio: „Rusko má eminentný záujem o predaj zbrojnej technológie Číne. Predaj ruských zbraní do zahraničia umožňuje domácemu zbrojnému priemyslu prežiť a mať aspoň nejaký profit. Keďže mu ruská vláda nedáva objednávky na moderné technológie, je odkázaný na vývoz do zahraničia. Čína je jedným z hlavných klientov ruských zbrojoviek.“ Kritici však takúto politiku označujú za krátkozrakú. Varujú, že predaj špičkových ruských zbraní Číne je v rozpore so záujmami Ruska, pretože sa tým posilňuje geopolitický vplyv „Ríše stredu“ na škodu Moskvy. Podľa Trenina však Rusko obavu nemá. Audio: „Podľa ruských vojenských a politických lídrov Čína v dohľadnej budúcnosti nepredstavuje pre Rusko vojenské nebezpečie. Zdôvodňujú to tým, že čínske nákupy vojenského materiálu a vôbec celá vojenská štruktúra Číny sú orientované najmä na Taiwan a v menšej miere na čínsko-americké vzťahy. Oni teda veria, že Rusko môže byť v tejto otázke bez starosti.“ Ak sa vrátime k témam rusko-čínskeho summitu, podľa pozorovateľov nebude medzi nimi chýbať ani situácia okolo Iraku. Moskva rovnako ako Peking po boku Paríža a Berlína boli kritikmi amerického postupu voči irackému diktátorovi. V súčasnosti sa ruská diplomacia snaží zlepšiť vzťahy s Washingtonom, a to podľa experta Trenina Čína nemôže nechať bez odozvy. Audio: „Čína chce vyslať posolstvo Moskve a ďalším metropolám, že zostáva spoľahlivým partnerom Ruska. Čína nechce, aby sa Rusko stalo členom nejakej aliancie, ktorej cieľom by bolo obmedziť Čínu. Čína verí, že teraz, keď sú rusko-americké vzťahy poznačené irackou krízou, je ten správy čas sústrediť sa na nové príležitosti.“ Čínske záujmy zahŕňajú strednú Áziu, kam po teroristických útokoch na newyorské Svetové obchodné centrum a Pentagon prenikli aj Spojené štáty. V tejto súvislosti treba dať do pozornosti, že čínsky prezident sa počas návštevy Ruska zúčastní na zasadnutí Šanghajskej rady pre spoluprácu. V nej má okrem Ruska a Číny zastúpenie Tadžikistan, Uzbekistan, Kazachstan a Kirgizstan. Ešte raz má slovo expert na čínsko-ruské vzťahy Dmitrij Trenin: Audio: “Šanghajská rada pre spoluprácu je pre Čínu ďalší názov pre strednú Áziu. Tejto organizácii vďačí za to, že sa môže spolu s Ruskom a štátmi tohto regiónu zúčastňovať na diskusiách o jeho bezpečnosti a rozvoji. To je pre Čínu dôležité, pretože jej to otvára nové príležitosti zvyšovania vplyvu v strednej Ázii, a to bez toho, aby sa dostala do sporu s Ruskom, ktoré tradične dominovalo v tejto oblasti.” Čínsky prezident Chu Ťin-tchao návštevu Ruska ukončí v nedeľu. Predtým sa ešte zúčastní na slávnosti 300-stého výročia založenia Petrohradu, ako bývalého hlavného mesta ruského impéria.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...