Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       27. máj 2003 Európsky konvent zverejnil prvú časť návrhu európskej ústavy Anna Šišková Viac ako stočlenný Európsky konvent, ktorý je označovaný aj ako „rada starších“ v pondelok zverejnil text návrhu prvej z celkovo štyroch častí budúcej Európskej ústavy. Celý text mal byť pôvodne vypracovaný do júnového summitu Európskej únie v Grécku. Úlohu Európskeho konventu mnohí označujú za cvičenie zjednodušovania. V skutočnosti však o nič jednoduché nejde. Jeho hlavnou úlohou je vypracovať budúcu Európsku ústavu. Tá má zjednodušiť všetky prijaté zmluvy Európskej únie, nazvané podľa miest v ktorých boli prijaté, a zosumarizovať ich do jedného jediného dokumentu. Ústava má určiť fungovanie Európskej únie v budúcnosti, teda už za členstva Slovenska a ďalších 24 štátov. Tak ako pri vypracovaní každého dôležitého európskeho dokumentu, aj pri práci na Ústave ide o zdĺhavé a náročné naťahovanie sa medzi jednotlivými členskými štátmi, ktoré majú pripomienky ku najkontroverznejším bodom ústavy, predovšetkým k fungovaniu spoločných inštitúcií a zneniu bodov o spoločnej zahraničnej politike. Medzi európskymi politikmi sa objavil starý spor - má ústava z budúcej Európskej únie urobiť superštát so sídlom v Bruseli, alebo má zostať spoločenstvom suverénnych štátov, v ktorom budú hlavné rozhodnutia prijímať vlády jednotlivých krajín. Celkom prekvapivo sa na čelo protifederalistických nálad postavilo okrem tradičnej euroskeptickejšej Británie Francúzsko. Paríž mal výhrady voči silnej pozícií európskeho ministra zahraničných vecí, ktorý by reprezentoval európsku zahraničnú politiku ako celok. Francúzsko aj Británia môžu byť po zverejnení návrhu prvej časti ústavy spokojné. Británia preto, lebo z ústavného textu vypadlo spojenie o federálnom základe Európskej únie. A obe krajiny preto, lebo návrh predpokladá, že členským krajinám zostane právo veta v rozhodnutiach o zahraničnej politike. Čo teda v návrhu je? Okrem iného sa v nej hovorí o spoločných hodnotách únie, definuje, čo Európska únia je, hovorí aj o spôsobe vystúpenia z únie, či o európskom občianstve. Každý občan členského štátu bude zároveň občanom únie, národné občianstvo mu však zostane. Text upravuje vzťahy medzi Bruselom a jednotlivými členskými štátmi a zakotvuje základnú definíciu kompetencií. Kontroverzným témam sa však zatiaľ Konvent vyhol. Nespomína zatiaľ myšlienku stáleho prezidenta Európskej únie o ktorom Konvent uvažoval, a obišiel aj zmienku o malej, najviac štrnásťčlennej Komisii, v ktorej by nemal každý štát svojho komisára. Konvent sa týmto témam v návrhu nevenuje, keďže v týchto otázkach sa objavil rozpor medzi veľkými a malými členmi únie, ktoré sa obávajú dominancie väčších štátov. Návrh sa vyhýba aj ďalšej kontroverznej téme, ktorou je návrh podoby budúcich inštitúcií Únie. Napríklad, kto bude reprezentovať EÚ ako celok a na akej úrovni. Budú obmedzené práva veta jednotlivých členov? Dôležitých otázok zostáva nezodpovedaných niekoľko. Je úplne zjavné, že kolos 25 štátov v prípade, že má fungovať, potrebuje jasné pravidlá. Napokon, trhliny sa objavujú už vo fungovaní 15-ky a nikto nepochybuje o tom, že zmeny sú potrebné. Keď však dôjde na lámanie chleba, treba hľadať kompromisy, a to v Európskej únii nikdy ľahké nebolo a ťažko možno očakávať, že niekedy bude.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...