Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       30. máj 2003 Summit EU – Rusko v Petrohrade Anna Rausová V Petrohrade prebiehajú veľkolepé oslavy 300 rokov od založenia mesta. Do mesta sa zišli politici najvýznamnejších krajín a tak to využívajú aj na rôzne rokovania. Jedným z nich bude stretnutie Ruska so zástupcami členských a kandidátskych krajín Európskej únie, teda i Slovenska. Korešpondent Slobodnej Európy v Bruseli Ahto Lobjakas sa o summite v jeho predvečer porozprával s hovorcom Európskej komisie Diegom de Ojedom. Ukazuje sa, že zatiaľ nie je jasné, či sa vôbec únia a Rusko na niečom dokážu dohodnúť. Spoločný summit Ruska s Európskou úniou v Petrohrade môže veľmi ľahko skončiť bez jediného spoločného záverečného vyhlásenia. Obe strany sa totiž nevedia zhodnúť na žiadnej z kľúčových sporných otázok. Zatiaľčo Brusel pripisuje veľký význam ochrane životného prostredia a boju proti ilegálnemu prisťahovalectvu, Rusko trvá na časovom pláne bezvízového styku s krajinami únie, na kompenzácii za rozširovanie únie a žiada vytvorenie Rady Európska únia – Rusko, obdobného orgánu, ktorý má Moskva s NATO. Pre súčasnú Európsku úniu sú všetky tieto požiadavky neprijateľné. Moskva pritom napríklad trvá na pláne s cieľom zrušiť víza pre ruských občanov do Európskej únie v roku 2007. Hovorca Európskej komisie Diego de Ojeda tlmočil stanovisko Bruselu: AUDIO: „Je zjavné, že smerovanie k zrušeniu vízového režimu by bolo správne. Víza však majú svoje opodstatnenie. Preto sa treba zaoberať ich dôvodmi, príčinami a až potom sa dajú zrušiť. Znamená to, že Rusko by v súčasnosti muselo zvýšiť kontrolu na južných a východných hraniciach, takisto spoluprácu s našou políciou a právnickými orgánmi,niečo z toho sa dá urobiť rýchlo, ale vyriešenie niektorých otázok si vyžiada veľa času a úsilia“. Európska únia chce podpísať s Ruskom dohodu, ktorá by zaručovala povinný návrat všetkých ilegálnych prisťahovalcov, ktorí sa dostali na územie únie cez územie inej krajiny. Brusel pritom tvrdí, že Moskva zdržuje a odďaľuje pokrok pri riešení tejto otázky. Otvorenie hraníc pre Rusko je nesmierne citlivou otázkou. Niektoré krajiny únie, ako napríklad Francúzsko alebo Grécko, ktoré mimochodom nemajú s Ruskom ani priame hranice, podporujú ústupky Moskve. Naopak Fínsko, ktoré má zasa dlhé pozemné hranice s Ruskom a je preto v zraniteľnej situácii, je proti ústupkom i záväzkom voči Moskve v tejto otázke. Brusel trvá tiež na aspoň nejakom pokroku v otázke ochrany životného prostredia. Chce vidieť zákaz určitého typu ruských ropných tankerov v Baltskom mori, ako i zmenu k lepšiemu v jadrovej bezpečnosti. Najviac sa však Brusel usiluje o to, aby Moskva ratifikovala Kjótsky protokol o znížení emisií, ktorý mimochodom nepodpísal ani Washington. Rusko sa riadi pri ochrane životného prostredia predovšetkým svojimi ekonomickými záujmami. Inými slovami, Rusi chcú vedieť, aký zisk budú mať z prijatia Kjótskeho protokolu. Pre Európsku úniu je spomalenie globálneho otepľovania otázka princípu. Ďalšia oblasť, v ktorej robí Moskva Bruselu ťažkú hlavu zjavným presadzovaním svojich ekonomických záujmov, je rozširovanie únie. Moskva hovorí, že v princípe tento proces víta, ale chce kompenzáciu za prípadný negatívny dopad na Rusko. Takéto nároky únia jednoznačne odmieta. Diego de Ojeda poukázal na prijímanie Fínska do únie pred ôsmimi rokmi, ktorému predchádzalo podobné naťahovanie s Ruskom: AUDIO: „Zo záznamov je jasné, že prijatie Fínska spôsobilo celý rad problémov Rusku v určitých sektoroch. Ale celkovo to bola skôr pre Moskvu veľká príležitosť. Podporilo to obchod a spoluprácu. Veríme, že to isté bude platiť aj o súčasnej vlne rozširovania únie. Preto niet dôvodu na kompenzácie“. Rusko hovorí dokonca aj o neobchodných otázkach, ako napríklad situácii ruských menšín v Lotyšsku a Estónsku. Moskva chcela o tom hovoriť priamo s týmito nastávajúcimi členmi, ale únia to zastavila s tým, že to patrí do kompetencie únie a Kremeľ bude musieť riešiť otázku priamo v Bruseli a nie v Rige či Tallinne. Poslednou spornou otázkou je žiadosť Moskvy o vytvorenie spoločnej Rady Európska únia-Rusko, čo Brusel odmieta, hovorí Diego de Ojeda : AUDIO: „Určite máme záujem na politickom dialógu s Ruskom. Máme štruktúry pre spoluprácu a množstvo stretnutí na najrôznejších úrovniach. Tieto môžu priniesť výsledky v záujme oboch strán. Preto chceme zlepšenie existujúcich štruktúr. Únia však nie je NATO, štruktúry, na ktorých sa NATO a Rusko dohodli, nemusia byť v najlepšom záujme spolupráce medzi Ruskom a úniou“. Medzi menej naliehavé témy na summite bude patriť pašovanie drog z Afganistanu, ako i situácia v Čečensku. Bruselské zdroje prezradili, že v spoločnej deklarácii, pravda ak nejaká bude, by sa mala objaviť aj zmienka o Čečensku. Ruská strana už súhlasila so znením o zlepšení dodržiavania ľudských práv a podmienok pre prísun humanitárnej pomoci. Únia nechce posudzovať ani nedávne referendum v Čečensku o novej ústave, ktorú podľa Bruselu otestuje história.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...