Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       4. jún 2003 Reforma nemeckého pracovného trhu v znamení prijímania štátnych zamestnancov Ján Šalgovič Nemecko sa nachádza v dezolátnej ekonomickej situácii: Hospodárstvo stagnuje, deficit štátneho rozpočtu je už druhý rok väčší, ako určuje Maastrichtská zmluva, nezamestnanosť sa vznáša v rekordných výšinách. Po dlhom otáľaní sa ľavicový kabinet rozhodol, že začne realizovať trhovo orientované opatrenia. Jedným z najdôležitejších reformných balíkov je premena pracovných úradov z nepohyblivých byrokratických dinosaurov na dynamické organizácie. Pracovné úrady by nemali pasívne spravovať nezamestnanosť, ale aktívne sa snažiť včleniť nezamestnaných do pracovného procesu. Najvýznamnejšou súčasťou pracovných úradov by preto mali byť podľa náhľadu vládnych sociálnych demokratov a Zelených jednotky s moderným anglickým názvom „job center“, po slovensky „pracovné centrum“. Ich jedinou úlohou by malo byť ohliadať sa po voľných pracovných miestach a umiestňovať tam nezamestnaných. Od toho si koaliční politici sľubujú pomerne veľké zníženie počtu ľudí bez práce, ktorých je v Nemecku teraz okolo štyroch a pol milióna. Mottom by malo byť: Brať väčší ohľad na potreby trhu a využiť každé voľné voľné miesto pre sprostredkovanie práce. Malo byť... V pondelok sa konalo sympózium Nadácie Friedricha Eberta, blízkej sociálno-demokratickej strane o reformách na pracovnom trhu. Medzi inými na ňom vystúpil štátny tajomník spolkového Ministerstva hospodárstva. Rudolf Anzinger vyhlásil, že každý zamestnanec „pracovného centra“ sa musí starať nanajvýš o 75 nezamestnaných. Inak nebude v stave efektívne hľadať a sprostredkúvať voľné miesta. Na splnenie tohto byrokratického cieľa však musia nemecké pracovné úrady vraj prijať do svojich radov na plný úväzok približne 12 tisíc nových zamestnancov! Štátny rozpočet sa týmto zaťaží o 760 miliónov eúr. Inak povedané, ešte predtým, než „pracovné centrá“ spostredkujú prvého nezamestnaného, odľahčia pracovné úrady štátny rozpočet o trištvrte miliardy eúr. Rudolf Anzinger argumentoval, že ide o umelú, virtuálnu položku. Dôvodil, že ak na pracovných úradoch dôjde k zlepšeniu spostredkovania o 5 percent, potom tieto úspory vykryjú spomínané dodatočné personálne náklady. Nezávislí ekonomickí odborníci zase podčiarkujú, že zmyslom reformy pracovného trhu by nemalo byť viac štátnych zamestnancov na pracovných úradoch, ale viac pracovníkov v súkromnom sektore.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...