Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       4. jún 2003 Budúcnosť Európskej únie stále nejasná Miroslav Neoveský Zdá sa, že rozšírením o ďalších desať členov, najmä zo strednej a východnej Európy, sa končí jedna éra integrácie Európy. Ani konvent o budúcnosti Európy neprichádza práve s prevratnými či zjednocujúcimi návrhmi. Príspevok, s použitím zvukových záberov spravodajcu Slobodnej Európy Breffniho O´Rourkeho, pripravil Miroslav Neoveský. Otázniky, vznášajúce sa nad budúcnosťou Európy, možno vari zhrnúť nasledovne: bude Európa budúcnosti spoločenstvom suverénnych štátov, alebo skôr federáciou, v ktorej členské štáty odstúpia značnú časť svojich suverénnych práv? Konvent, ktorému predsedá bývalý francúzsky prezident Valery Giscard D´Estaing a ktorého cieľom je vypracovať návrh Ústavy rozšírenej Európskej únie, s touto úlohou vyslovene zápasí. Nemožno sa preto čudovať, že predseda európskeho konventu Valery Giscard D´Estaing sa pri preberaní Ceny Karola Veľkého, ktorú mu udelili za snahy o európsku integráciu, netajil svojou frustráciou nad nedostatočným pokrokom. Podľa jeho slov „by bola Európa odsúdená k strate svojej ekonomickej a kultúrnej sily, ak nedokáže odpovedať na otázku, akým smerom sa uberá. Nadišiel vraj čas, keď sa treba rozhodnúť, či bude Európa iba „zónou voľného obchodu, alebo čímsi viacej“, čo sám nazval „osudovým spoločenstvom“. Ešte v nedávnom prejave v Prahe, znel Valery Giscard D´Estaing optimistickejšie: AUDIO „Je tu dopyt po spoločnej zahraničnej politike a po vytvorení spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. A preto musíme ponúknuť našim európskym spoluobčanom „novú Európu, Európu 21-vého storočia a Európu obrátenú tvárou k budúcnosti“. Tu je však očividne „želanie otcom myšlienky“. Aj Dan Keohane , expert londýnskeho Centra pre európske reformy mieni, že návrh európskej ústavy, ktorý majú predložiť na summite Únie v Aténach ani nie o tri týždne, nie je nejakým „veľkým skokom“: AUDIO „Je to veľké sklamanie, lebo nejde o radikálne zmeny, posilňujúce úlohu Európskej komisie v živote Únie, zmeny aké si želali. Príliš veľa toho ostáva pod kontrolou členských štátov.“ Členské krajiny ako Veľká Británia, ale aj Španielsko a škandinávske štáty, oponovali mnohým návrhom. A tak jedným z kľúčových bodov návrhu ústavy je zachovanie práva veta jednotlivých členských štátov v zahraničnej politike, namiesto rozhodovania kvalifikovanou väčšinou. K problémom pristupuje aj to, a Giscard D´Estaing to tiež vie, že ani 10 štátov, čakajúcich na vstup do Únie nie je práve nadšených myšlienkou užšej integrácie. Po dlhých desaťročiach pod sovietskym vplyvom najmä Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko sa stavajú chladne k návrhom na odstúpenie politickej suverenity Bruselu. To isté platí osobitne o malých štátoch, pokiaľ ide o post európskeho prezidenta, Presnejšie o návrhy na zmenu systému rotácie na systém inštitucionalizovanej volenej funkcie na dva a pol roka s možnosťou opätovnej voľby na druhé funkčné obdobie. Obávajú sa totiž, že v druhom prípade by boli prezidentmi väčšinou predstavitelia veľkých štátov Únie. Nezanedbateľné nie sú ani odlišné postoje „starej a novej“ Európy, a to nielen k vojenskému zásahu v Iraku. Giscard D´Estaing dúfal, že 20. júna bude môcť predložiť silný, jednotný dokument, ktorý by zvýšil šance jeho schválenia, ako celku. Pokračujúcimi nezhodami v konvente však bude zrejme nútený prezentovať účastníkom summitu viaceré alternatívy, čo už vopred vytvára riziko rozporov, ktorých konečným výsledkom bude rad prinajmenšom „čudných“ kompromisov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...