Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       10. jún 2003 ČR: Keď sa demokratické súdy opierajú o totalitné právo Ivan Štulajter Pražský mestský súd včera odsúdil na 4 roky odňatia slobody nepodmienečne bývalého vysokého funkcionára komunistickej strany 79-ročného Karla Hoffmanna. Ten sa dopustil trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, ale nie vlastizrady, o čo sa usilovala obžaloba. Hoffmann sa cíti nevinným a proti rozsudku sa hneď odvolal. Súd uznal Hoffmanna vinným za to, že v noci 21. augusta 1968, keď do Československa vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, aby na ďalších 20 rokov „dali do ľadu“ Pražskú jar, nariadil zastaviť vysielanie Československého rozhlasu. Týmto konaním zabránil odvysielaniu vyhlásenia produbčekovského predsedníctva Komunistickej strany Československa, ktoré inváziu odsúdilo. Potiaľto rozsudok možno nevyzerá pozoruhodne, ale jeho zdôvodnenie už pozoruhodné je zjavne. Hoffmann totiž podľa súdu mal rešpektovať rozhodnutie legálneho úradu, najvyššieho orgánu komunistickej strany, ktorej vedúca úloha v spoločnosti bola priamo zakotvená vo vtedajšej ústave. Keďže ho teda nerešpektoval, dopustil sa spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Tým zároveň pražský súd neuznal obžalobu, ktorá Hoffmanna vinila z vlastizrady. Tej sa podľa súdu nepodarilo dokázať, že konal po dohode s cudzou mocnosťou. Hoffmannova kauza nie je prvou, v ktorej sa žalobcovia dostávajú do takzvanej „demokratickej pasce“. Trestnosť jeho konania totiž súd posudzoval na základe zákonov, platných v auguste 1968. Toto nám v rozhovore potvrdil aj zástupca riaditeľa Úradu pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu Pavel Bret: Audio: „Tu bola prijatá akási právna kontinuita, ktorá stanovuje, že tieto trestné činy sú trestnými podľa zákona, platného v dobe spáchania. Podľa neskoršieho iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.“ Dôsledok prijatia tejto zásady je podľa Pavla Breta paradoxný: Audio: „A my paradoxne, teda v tomto prípade, dokazujeme tým páchateľom, že porušovali v tej dobe socialistický právny poriadok.“ Na našu otázku, či české súdy môžu vôbec konať inak, zástupca riaditeľa Úradu pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu odpovedal takto: Audio: „Právny poriadok zas nie je taký nemohúcny, aby sa nenašiel spôsob a prostriedky vykladať zákon tak, aby zodpovedal duchu právneho štátu.“ Posudzovanie prípadu bývalého komunistického aparátnika Karla Hoffmanna zo strany českých súdov nie je ojedinelé a zásada, podľa ktorej sa trestnosť činu posudzuje zákonmi platnými v čase, kedy k nemu došlo, je prijímaná českými trestnými súdmi vo všeobecnosti. Pritom v histórii zákaz právnej retroaktivity bol porušený po vojne počas Norimberského procesu s nacistami, pretože inak by odsúdenie fašistických zverstiev nebolo v takom rozsahu možné. Ale aj v súčasnosti tribunál pre trestné činy, spáchané v bývalej Juhoslávii, ako aj nový tribunál pre vojnové zločiny sú snahou zo všeľudských morálnych princípov odvodiť právo a na základe neho trestať zločiny proti ľudskosti, a to bez ohľadu na to, či v čase ich spáchania boli trestnými na území, kde k nim došlo. Na otázku, či by sa tým nemali inšpirovať zákonodarcovia a vytvoriť súdom vhodné nástroje na potrestanie zločinov komunizmu, zástupca riaditeľa českého Úradu pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu Pavel Bret odpovedal takto: Audio: „Ale v tejto chvíli by to znamenalo prehodnocovať najvyššie zákony tohto štátu, vrátane ústavy a Listy základných práv a slobôd.“ Podľa Pavla Breta zákon o protiprávnosti komunistického režimu, prijatý v polovici 90. rokov minulého storočia, umožnil stíhať trestné činy, ktoré by boli inak premlčané. Okrem toho, že odsúdil komunistický režim, boli to jeho jediné praktické dôsledky pre orgány činné v trestnom konaní, vrátane českého Úradu pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu. Otázkou nepremlčateľnosti sa zaoberal aj český parlament. Audio: „Stanovil nepremlčateľnosť trestných činov, pri ktorých je hranica trestnej sadzby najmenej 10 rokov a boli spáchané v súvislosti s presadzovaním komunistického režimu. Čiže v tomto zmysle do toho parlament razantne vstúpil.“ Slovom, ak nie sú v Českej republike zločiny bývalých komunistických aparátnikov premlčané alebo amnestované, sú posudzované právnymi normami, vytvorenými týmito aparátnikmi. Pre mnohých absurdné. Na Slovensku situácia nebude lepšia. Ústav pamäte národa, ktorý však ani nemá vyšetrovacie právomoci ako český Úrad pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu, sa zrejme tiež bude musieť nejako vyrovnať s javom, keď sa kvôli právnej kontinuite demokratické súdy opierajú o totalitné právo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...