Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       16. jún 2003 Poľská vláda prežila hlasovanie o dôvere Peter Gabaľ & Ivan Štulajter Český výber piatku 13teho za prvý deň referenda o vstupe do Európskej únie sa napokon ukázal ako šťastná voľba. Rovnako málo poverčivosti preukázal poľský premiér Miller, ktorý v piatok prežil hlasovanie parlamentu o dôvere vláde. O ďalšie podrobnosti vývoja v Poľsku sa zaujímal Ivan Štulajter u svojho kolegu, redaktora slovenského vysielania Slobodnej Európy Petra Gabaľa, ktorého sa najprv spýtal, či u našich severných susedov naozaj hrozil pád vlády. - Ťažko povedať, či hrozil naozaj. Zišlo sa tu viacero paradoxov zároveň. V poľskom ústavnom systéme by vyslovenie nedôvery predsedovi vlády ešte automaticky neznamenalo pád kabinetu, ako je to na Slovensku i v mnohých ďalších krajinách. Ale premiér Leszek Miller pohrozil demisiou pre prípad, že by v parlamente nezískal dôveru. A napokon mu tento riskantný krok vyšiel. To bol jeho krok? Áno, o toto hlasovania požiadal on sám hneď po kladnom, teda pre neho úspešnom referende o vstupe Poľska do EÚ. Prečo riskoval a v čom riziká spočívali? Podľa neho po referende nastala v krajine úplne nová situácia, a keďže do riadneho termínu volieb je ešte ďaleko, asi dva a pol roka, tak chcel získať akýsi nový mandát. O to viac, že jeho ľavicová vláda je menšinová. A v tom bolo samozrejme spomínané riziko. Ako to, že ho poľská vláda ustála? Cítil za sebou silnú podporu občanov, alebo v tom bolo nejaký politický obchod? Tak to prvé určite nie, dokonca je to naopak - jasná väčšina Poliakov si želá výmenu vlády, až okolo 60 percent, len asi 20 percent je za jej zachovanie, a rovnaký počet je váhavých či ľahostajných. Ale v poľskom parlamente je asi 14 poslancov, ktorí sú jazýčkom na váhach, nehlásia sa k vládnym stranám, ale nehlasujú ani jednoznačne s opozíciou. Poľské médiá im hovoria politický planktón. Ich šanca znovu sa dostať do parlamentu je malá, ale majú svojho vrabca v hrsti, a to sú ich mandáty do roku 2005. Takže mali logický záujem znížiť riziko predčasných volieb. Asi by to teda nazval politickým obchodom, ale z ich strany to bol pud sebazáchovy, a zoi strany premiéra správny politický kalkul. Spomínal si veľmi nízku podporu občanov vláde. Čo sa Poliakom na ich vláde nepáči? Hospodárska situácia, čo je samozrejme vždy a všade najcitlivejšia otázka. V krajine sa nezamestnanosť za jeden a pol roka od volieb zvýšila zo 16-tich na 18 percent, klesá hospodársky rast - so všetkými sociálno-ekonomickými dôsledkami. Poliaci boli z 90tych rokov zvyknutí na 6-8 percentný rast HDP, Millerova vláda však prebrala krajinu s už iba 2 percentným rastom, ktorý ešte klesol na 1 percento. Ďalším citlivým problémom krajiny je miera korupcie, za ktorú Poľsko kritizuje aj Brusel, asi ešte viac než Slovenskú republiku, ale kľúčová je ekonomika. Dá sa od tejto vlády očakávať obrat? Isté nádeje vzbudzujú tohtoročné výsledky, za prvý štvrťrok Poľsko vykázalo zhruba 2 a pol percentný rast hrubého domáceho produktu. A premiér Leszek Miller práve v prejave pred piatkovým hlasovaním o dôvere sľúbil do roka 2005 zvýšenie ročného rastu na 5 percent, samozrejme aj zníženie nezamestnanosti, zníženie daní, valorizáciu dôchodkov a platov vo verejnom sektore. A spomenul by som aj jeho sľub ráznejšie bojovať proti korupcii. To sú samozrejme sľuby pred hlasovaním o dôvere, ktoré navyše zaváňajú populizmom. Otázkou je, aká bude prax? To ešte uvidíme, ale treba si uvedomiť, že Leszek Miller reprezentuje postkomunistický Zväz demokratickej ľavice. Tiež je pravda, že smerom, ktorý vo svojom prejave sľuboval, sa skutočne už posunul. Minulú stredu, uprostred týždňa medzi skončením referenda a parlamentným hlasovaním o dôvere, z jeho vlády odišiel minister financií Grzegorz Kolodko. Jeho demisia bola tak trochu vynútená, pretože premiér ho zbavil dôležitých právomocí, vlastne vyslovil nedôveru ministrovej koncepcii. Kolodko predtým zodpovedal za tvorbu celkovej ekonomickej stratégie štátu. Premiér presunul túto zodpovednosť na ministra hospodárstva Jerzyho Hausnera, ktorého zároveň povýšil na vicepremiéra pre ekonomiku. Hausner predstavuje iný pohľad, než Kolodko a veľmi zjednodušene môžeme hovoriť o posune doľava. Mohol by si to upresniť? Bývalý minister financií Kolodko chcel smerovať k čo najskoršiemu prijatiu eura. To by samozrejme znamenalo prísnejšiu rozpočtovú politiku, škrtenie výdavkov, udržanie deficitu v určitých medziach a tak ďalej. Hausner ale nepovažuje euro za fetiš, a chce podporiť hospodársky rast aj za cenu vyššieho deficitu. Jeho koncepcia počíta s povzbudením dopytu po jednak vyššími výdavkami do verejnej sféry, a jednak znížením daní. A čo môže byť zaujímavé i pre slovenské publikum, minister hospodárstva a premiér presadzujú myšlienku rovnej dane, ktorá je v Poľsku údajne stále populárnejšia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...