Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       17. jún 2003 50.výročie východonemeckého ľudového povstania Jaroslav Rozsíval 17.júna 1953 vypuklo vo východnom Berlíne a v ďalších 560 mestách a obciach vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky spontánne ľudové povstanie. To, čo sprvu začalo ako generálny štrajk proti zvýšeniu pracovných noriem, prerástlo veľmi rýchlo v pro-demokratickú celonárodnú vzburu. Audio:Zvuk streľby a tankov v uliciach Berlína. Táto zvuková nahrávka má presne 50 rokov. 17.júna 1953 vyšli do ulíc východného Berlína sovietske tanky...17.jún sa až do zjednotenia oboch nemeckých republík v roku 1990 oslavoval ako Deň nemeckej jednoty, dnes je už iba pamätným dňom, napriek tomu si ho dnes pripomenuli takmer všetci občania spolkovej republiky, vrátane nemeckej vlády a členov parlamentu. Prečo je pre Nemcov tento deň taký významný ? V prvom rade si treba uvedomiť, že išlo o vôbec prvé všeľudové pro-demokratické povstanie vo východnom bloku po 2.svetovej vojne. Zároveň sa vtedajší obyvatelia NDR prihlásili spontánne k demokratickým princípom, aké sa už vtedy uplatňovali v susednom západnom Nemecku. Situácia v roku 1953 bola vážna: Vedenie NDR sa snažilo zavádzať nové prísnejšie pracovné výkonnostné normy bez akéhokoľvek finančného ohodnotenia, ekonomické postavenie ľudí bolo zlé. Pozícia vládnucej strany bola otrasená. Začiatkom júna si vedenie SED na čele s Walterom Ulbrichtom išlo do Moskvy po nové inštrukcie, týkajúce sa spôsobu vedenia štátu. Zavádzanie zvyšovania výkonnostných noriem však nemeckých robotníkov pobúrilo. Od 4.júna začalo dochádzať k prvým štrajkom, ktorým sprvu SED ustupovala. 17.júna však protesty vyústili do štrajku, ktorý zachvátil nielen celý Berlín, ale aj stovky ďalších miest a obcí. Požiadavky, ktoré sa najprv týkali iba zrušenia zvyšovania výkonnostných noriem, prerástli veľmi rýchlo do požiadaviek na odstúpenie vlády, odchod SED z čela štátu, odchod sovietskych vojsk a vyhlásenia slobodných volieb. Vedenie štátu okamžite vyhlásilo výnimočný stav a do berlínskych ulíc vyšli sovietske tanky. O 17.hodine vystúpil v rozhlase vtedajší premiér Otto Grotewohl, ktorý vyhlásil štrajk za ukončený a dodal: AUDIO:„...Nepokoje vyvolali provokatéri, fašistickí agenti cudzích mocností a ich pomáhači z nemeckých kapitalistických monopolov...“ Príslušníci východonemeckej Volkspolizei pozatýkali tisícky osôb, o život prišlo 50 až 125 ľudí, viacero ich bolo popravených a 1600 odsúdených na dlhodobé tresty. 19.júna oznámilo vedenie štátu, že práca bola obnovená vo všetkých podnikoch. Faktom však je, že v meste Halle došlo k opakovanému štrajku ešte aj v júli, čo iba potvrdzuje tvrdenie mnohých historikov, že povstanie bolo v prvom rade reakciou na zhoršujúce sa pracovné podmienky v štátnych podnikoch. K samotnému ozbrojenému zásahu treba dodať, že Sovieti síce vyšli do ulíc na tankoch, ale strieľali iba veľmi ojedinele, boli do istej miery zdržanliví, väčšina historikov tvrdí, že ak niekto strieľal na demonštrantov, tak to boli predovšetkým príslušníci východonemeckej Volkspolizei. Západ sa v júni roku 1953 zachoval veľmi opatrne, až pasívne. Studená vojna bežala na plné obrátky, Stalin už síce nebol pri moci, zomrel v tom istom roku v marci, ale na rozložení síl v Európe sa nič nemenilo. Nemecký historik Hubertus Knabe, ktorý prednedávnom vydal o tomto povstaní knihu, dokonca obvinil vtedajšieho britského premiéra Churchilla z neochoty zasiahnuť v prospech povstania, pretože sa údajne obával - spolu s ďalšími predstaviteľmi Západu - prípadného zjednotenie Nemecka. Dnes môžeme skonštatovať, že ak sa demonštrantom čosi podarilo, tak iba ak to, že otriasli istotou systému, avšak konečný efekt bol skľučujúci: 17.jún inicioval vznik obávanej štátnej tajnej polície, Stasi, posilnenie bezpečnostného a kontrolného aparátu NDR. Odborníci z ruskej KGB svojim nemeckým „súdruhom“ pohotovo poradili „ako na to“ – a tak sa v bývalej Nemeckej demokratickej republike zaviedol onen dôsledný kontrolný systém, ktorý nemal v krajinách bývalého sovietskeho bloku obdobu: Od 17.júna 1953 však muselo byť každému triezvo uvažujúcemu občanovi NDR jasné, že s demokraciou nemá jeho štát nič do činenia...Berlínsky múr bol toho živým dôkazom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...