Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       18. jún 2003 Neobjavené iracké zbrane: Blairova stolička sa trasie, Bush sedí pevne v sedle Jaroslav Rozsíval/Kathleen Knoxová Od skončenia vojny v Iraku sa západná verejnosť stále naliehavejšie zaoberá jednou témou – absenciou irackých zbraní hromadného ničenia. Ich údajná prítomnosť na irackom území bola totiž hlavným dôvodom vojenského ťaženia britsko-amerických síl v marci tohto roku. Korešpondentka našej rozhlasovej stanice Kathleen Knoxová sa vo svojej reportáži zaoberá dopadom jestvujúcej kritiky na postavenie britského premiéra Blaira a amerického prezidenta Busha. Od skončenia vojny v Iraku čelí britský premiér Tony Blair stále naliehavejším otázkam poslancov: Tých zaujíma osud zbraní hromadného ničenia, hľadaných na irackom území. Takmer polovica obyvateľov Británie si podľa výsledkov najnovšieho prieskumu verejnej mienky myslí, že britská vláda pri zdôvodňovaní svojho vstupu do vojny zveličovala nebezpečenstvo, hroziace zo strany týchto zbraní. Premiér Blair, ktorý si medzitým vyslúžil prezývku Teflónový Tony vzhľadom ku svojej schopnosti striasť sa každého problému, takéto obvinenia odmietol. Britský parlamentný výbor začal v utorok vyšetrovať postup Blairovho kabinetu ohľadom jeho rozhodnutia vstúpiť do vojny. Pred poslancov predstúpili dvaja bývalí členovia vlády. Ex-ministerka pre rozvoj Clare Shortová povedala: Audio:„Myslím si, že išlo o sériu poloprávd, zveličovaní, ubezpečení, ktoré sa nepotvrdili, s cieľom dostať nás do konfliktu už na jar. Myslím si, že toto rozhodnutie bolo prijaté už minulé leto, nič inak nedokáže vysvetliť skutočnosť, že Blixovmu tímu inšpektorov OSN nebolo umožnené ukončiť vyšetrovanie.“ V Spojených štátoch sa na rozdiel od Veľkej Británie ozýva kritika postupu administratívy prezidenta Busha iba ojedinele, ale predsa. Podľa prezidenta Busha však ide o ľudí, vystupujúcich v roli revizionistických historikov. Prezidentov hovorca Ari Fleischer v utorok vyhlásil: Audio:„Prezident je presvedčený, že spravodajské informácie, ktoré obdržal, boli presné, a že zbrane hromadného ničenia sa naozaj nájdu.“ Spravodajský výbor americkej Snemovne reprezentantov sa dnes začal zaoberať spravodajskými informáciami, ktoré viedli k vojenskému zásahu proti Iraku. Avšak na rozdiel od Londýna nejde vo Washingtone o parlamentné vyšetrovanie. Východisková situácia je totiž rozdielna. Najnovší prieskum verejnej mienky ukazuje, že väčšina Američanov si nemyslí, že by ich vláda zavádzala pri zdôvodňovaní svojho postupu voči Iraku. Expertka na verejný prieskum z Amerického podnikateľského inštitútu Karlyn Bowmanová tvrdí: Audio:„Na rozdiel od Británie si podľa mňa Američania oveľa dlhšie a lepšie vytvárali svoj názor na Saddáma Husajna... Tohtotýždňový prieskum televízie CBS ukázal, že 62 percent ľudí si myslí, že odstránenie Husajna bolo hodné obete amerických životov a iba 31 percent si myslí opak. Iba vďaka dlhodobo vytváraným názorom na Husajna boli Američania presvedčení o jeho hrozbe - a preto sa asi celá záležitosť v Spojených štátoch ďaleko nedostane.“ Aj podpora zo strany verejnosti pre vstup do vojny bola vo Veľkej Británii oveľa nižšia – proti boli aj mnohí poslanci Blairovej Labouristickej strany a iní zasa potrebovali veľa presviedčania, než so zásahom súhlasili. Profesor Wyn Grant z Univerzity vo Warwicku k tomu dodáva: Audio:„ Už dlhý čas sa ľudia pohybujúci sa na ľavo i na pravo od Blaira snažia na neho zaútočiť. To sa určite týka ľavicových členov jeho strany, ktorí súhlasili s jeho postupom iba veľmi neochotne a vždy hľadali možnosť voči nemu vystúpiť. Tí zacítili, že kauza zbraní hromadného ničenia im k tomu dáva príležitosť.“ Podľa Granta však existuje ešte ďalšie riziko, ktoré by mohlo otriasť Blairovou pozíciou - a Bushovou taktiež: Audio: „Bude záležať na konkrétnych okolnostiach, ale pokiaľ by chcela Amerika zaútočiť na ďalší z tzv. darebáckych štátov, bude už pre Britániu oveľa ťažšie ju pri tom podporiť. Blairova schopnosť presadiť takýto cieľ utrpela totiž výrazný otras, Blair pritom politicky veľmi riskoval.“ Bushova administratíva sa však podľa analytičky Karlyn Bowmanovej v súčasnosti nemá čoho obávať: Audio:„ Američania poskytujú svojim prezidentom výrazný priestor v zahraničnej politike, pokiaľ vznikne určitá základná dôvera. Bush túto dôveru pred 11.septembrom nemal, teraz ju však má. Hodnotenie jeho zahraničnopolitického postupu v prípade vojen je veľmi vysoké. Niektorí si síce myslia, že oklamal národ, niektorí za tým vidia politické ciele, iní si myslia, že spravodajské informácie boli jednoducho po celý čas zlé, ale jeho sa to asi nedotkne.“ Ako však Karlyn Bowmanová dodáva, počas rokovania spravodajského výboru Snemovne by sa muselo prísť na čosi mimoriadne výnimočné, aby to dokázalo otriasť Bushovou pozíciou. Zdá sa preto, že rastúca kritika koaličného postupu proti Iraku nachádza svoju odozvu predovšetkým v Európe – európski voliči sa oveľa viac venujú otázke stanovených pravidiel hry pri použití vojenských prostriedkov, tí americkí si predovšetkým všímajú výsledný efekt – a tým je v prvom rade pád totalitného režimu Saddáma Husajna a vidina demokratizácie islamského sveta.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...