Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       19. jún 2003 Horúci víkend v Solúne: Ústava a zahraničná politika Európskej únie Jaroslav Rozsíval V gréckom Solúne, alebo Thessalonikách sa počas víkendu zídu šéfovia vlád členských krajín EÚ, aby tu prerokovali návrh prvej spoločnej ústavy EÚ, ktorý vypracovali a schválili účastníci Konventu o budúcnosti Európy. Okrem toho sa budú predstavitelia únie venovať aj stále naliehavejšej téme spoločnej európskej zahraničnej politiky, ktorá získala na aktuálnosti najmä počas vojny v Iraku. Dlhé mesiace sa delegáti Konventu o budúcnosti Európy snažili zostaviť čo najkompromisnejší a najefektívnejší návrh prvej spoločnej ústavy EÚ. Návrh, ktorý napokon schválili prítomní delegáti, vrátane zástupcov kandidátskych krajín, je ale naďalej predmetom kritiky zo strany veľkej časti politikov – pomerne ostro voči nemu vystúpili napríklad členovia českej opozičnej strany ODS, ktorí odmietajú pokusy o federalizáciu starého kontinentu. Francúzsko pre zmenu varovalo Veľkú Britániu a ďalšie krajiny, aby sa jestvujúci návrh nesnažili zmietnuť zo stola – Londýn totiž už predtým naznačil, spolu s Madridom a i Varšavou, že sa bude snažiť dosiahnuť určité zmeny: Paríž samozrejme obhajuje výkon svojho bývalého prezidenta Giscarda d´Estainga, pod ktorého taktovkou Konvent zasadal. V Solúne by sa však mal predovšetkým stanoviť októbrový dátum medzivládnych rokovaní o konečnej podobe ústavy, ktorá by sa mala stať základným zmluvným dokumentom budúcej únie. Popri horúcich diplomatických debatách o podobe ústavy sa však v gréckom Solúne bude nemenej zápalisto hovoriť aj o spoločnej zahraničnej politike, ktorej horizont sa však po nedávnych sporoch ohľadom vojny v Iraku akosi stratil v nedohľadne: Podľa analytika Centra pre európsku integráciu na univerzite v nemeckom Bonne Petra Zervakisa sa iracká vojna stala explodujúcou bombou, ktorá zlikvidovala mýtus o spoločnom európskom hlase, hovoriacom o otázkach bezpečnosti: Audio:„Vedúce krajiny európskeho kontinentu Nemecko a Francúzsko si uvedomili, že nie iba nové prichádzajúce krajiny začali váhať s ochotou nasledovať ich v otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ale aj niektorí starí členovia – ako Španielsko, Británia a Taliansko.“ Predstavitelia EÚ sa však môžu pokúsiť nájsť spoločné východiská – tým, že sa budú podrobne venovať návrhu spoločnej ústavy, ktorý nanovo otvára viacero sporných otázok, vrátane spoločnej zahraničnej politiky. Ústava totiž počíta s vytvorením postu ministra zahraničnej politiky EÚ, ktorý by nahradil dve jestvujúce funkcie pre danú oblasť – a to v Rade Európy a Európskej komisii. Samotná ústava by členské krajiny dokonca zaväzovala k spoločnej zahraničnej politike. Lenže tu naráža predstava bruselskej centrály na realitu suverenity jednotlivých krajín a rozdielneho prístupu štátov k únii z hľadiska svojich mocenských záujmov. Mnohí experti tvrdia, že členské krajiny by usporili milióny eúr ročne, keby zrušili svoje veľvyslanectvá a vytvorili jednu spoločnú európsku diplomatickú sieť. Hovorí Richard Whitman, profesor európskych štúdií na londýnskej Westminsterskej univerzite: Audio:„ EÚ má teraz výhodu členstva svojich krajín v rôznych medzinárodných organizáciách, tie môžu hovoriť najmenej v 15 prípadoch z hľadiska svojej národnej zahraničnej politiky a zároveň vystupujú aj z pozície zahraničnej politiky únie. Takže o to všetko by prišli v prípade jedného jediného zastúpenia EÚ, ktoré by nahradilo jednotlivé národné štáty.“ Pokiaľ teda uvažujeme o spoločnej zahraničnej politike z hľadiska perspektívy novej 25 člennej, 450 miliónovej únie, musíme si uvedomiť, že návrh ústavy bude podliehať skúmaniu aj z týchto dvoch pohľadov: buď sa presadí princíp silnej a zjednocujúcej sa ekonomickej veľmoci, alebo tento pohľad ustúpi jestvujúcej realite mocenských záujmov jej jednotlivých členov. Šéf zahraničnej a bezpečnostnej politiky únie Javier Solana sa k tomuto problému stavia pragmaticky, cez prizmu potreby spoločnej bezpečnostnej politiky. Solana chce na solúnskom summite predložiť 10 stránkový návrh princípov stratégie, ktorá, ako dodáva, vychádza z jednoduchého predpokladu: Audio:„Dokument vychádza zo skutočnosti, že EÚ s 25 členmi a miliónovou populáciou, ktorá vytvára štvrtinu svetového HDP, nemôže zatvárať oči pred tým, čo sa deje vo svete. Musí sa preto stať dôležitým globálnym hráčom.“ Solúnsky summit by sa teda mohol stať v dejinách Európskej únie jedným z prvých míľnikov na ceste od ekonomického spoločenstva k naozajstnej politickej veľmoci. Ibaže – môcť znamená zväčša aj chcieť. A vzhľadom k reálnemu rozpoloženiu síl na starom kontinente sa grécky summit stane skôr ďalšou zastávkou na dlhej ceste autostopom do sveta.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...