Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       19. jún 2003 Aféra s tajnými dokumentmi pripravila o funkciu fínsku premiérku Jeremy Bransten & Peter Gabaľ Iba 63 dní trvala kariéra len nedávno zvolenej fínskej premiérky. Do tamojšej politickej histórie sa tak zapísala hneď dvojnásobne: bola prvou ženou v tomto úrade a zároveň najkratšie úradujúcou osobou na čele fínskej vlády. Tým sa však jej dvojznačné prvenstvá nevyčerpávajú: o tému sa zaujímal korešpondent Slobodnej Európy Jeremy Bransten, pre slovenské vysielanie jeho zistenia spracoval Peter Gabaľ. Tajné dokumenty, týkajúce sa Iraku, si vyžiadali prvú obeť. No nie je ňou ani americký prezident George Bush, ani britský premiér Tony Blair, ktorí na domácej pôde čelia obvineniam zo zveličovania či dokonca zneužitia materiálov tajných služieb na posilnenie argumentácie v prospech vojny proti Iraku. Paradoxne za údajné zneužívanie tajných materiálov tohto typu zaplatila funkciou fínska premiérka Anneli Jäätteenmäkiová. Úradovala iba 63 dní. Predsedníčkou vlády sa stala v polovici apríla, po víťazných marcových voľbách. A práve v kampani pred nimi sa skrývala rozbuška. Ako šéfka strany Fínsky stred Jäätteenmäkiová súperila o moc s dovtedajším premiérom, sociálnym demokratom Paavom Lipponenom. A bola úspešná. Hoci onen úspech mal jeden háčik: sociálni demokrati totiž napokon vo vláde zostali, hoci na druhej koľaji, keď spolu s víťaznými centristami a za pomoci ľudovej strany vytvorili novú vládnu koalíciu. Tento týždeň ale prezidentský poradca Martti Manninen oznámil, že premiérka si počas predvolebnej kampane vyžiadala tajné dokumenty ministerstva zahraničných vecí o washingtonských rokovaniach predstaviteľov fínskej diplomacie s ich americkými partnermi o irackej kríze. Anneli Jäätteenmäkiová vo volebnej kampani obvinila svojho súpera Lipponena z toho, že príliš ustupoval americkým požiadavkám a ohrozoval tým neutralitu Fínska. Práve tieto obvinenia zrejme dosť pomohli neskoršej premiérke k víťazstvu. Na podozrenia o tejto možnosti odpovedala tvrdením, že sa opierala o informácie, ktoré prišli do jej kancelárie ako nevyžiadaný fax. Spomínaný prezidentský poradca Manninen ju však obvinil zo lži a vyhlásil, že pripravil dokumenty na jej výslovnú žiadosť. Keďže strana porazeného expremiéra je súčasťou vládnej koalície, odplata na seba nedala dlho čakať: v stredu po celý deň zaznievali zo všetkých kútov politickej scény obvinenia, že premiérka zneužila tajné informácie a klamala. Sociálni demokrati nadviazali neochotou ju naďalej podporovať. A v stredu večer premiérke nezostalo než konštatovať, že bez dôvery sa vládnuť nedá, a oznámiť: AUDIO: "Oznámila som svojim straníckym kolegom, že je pre mňa neprípustné, aby som zotrvala vo funkcii premiérky. Rezignačný list preto odošlem počas dnešného večera." Zahraničnopolitický redaktor fínskych novín Helsingin Sanomat Kari Huhta v rozhovore pre Slobodnú Európu označil vo štvrtok dianie predošlého dňa za šok: AUDIO: "Toto nie je krajina veľkých politických drám Je to naopak dosť usadlá krajina – rovnako ako väčšinou i jej politická scéna. A včera, keď v niekoľkých fázach prišli všetky tieto odhalenia, bol to pravdepodobne najdramatickejší deň vo fínskej histórii za veľmi, veľmi dlhé obdobie." Horšie je, že zaangažovanosť poradcu hlavy štátu v škandále môže vrhnúť tieň pochybností i na fínsku prezidentku Tarju Halonenovú, i keď jej úrad akúkoľvek spojitosť s aférou odmietol.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...