Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       20. jún 2003 USA a EU: Irán nesmie mať jadrovú zbraň! Daniel Raus Irán je signatárom Dohody o nešírení jadrových zbraní. Spojené štáty majú však vážne podozrenie, že jadrový program tam prebieha. Naznačujú to aj správy Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Otázkou teda je, ako voči teheránskemu režimu postupovať. Washington je totiž rozhodnutý jeho nukleárny vývoj zastaviť. Experti na americkú politiku tvrdia, že určité výroky predstaviteľov Bieleho domu sú zhrnutím politiky v danej oblasti. Takýmto zásadným výrokom má byť veta prezidenta Georgea Busha, že Irán nesmie získať jadrovú zbraň: AUDIO: „Irán by bol nebezpečný, ak by získal jadrovú zbraň“. Americký prezident dodal, že Washington nebude jadrový program Teheránu v žiadnom prípade tolerovať: AUDIO: „Vývoj nukleárnej zbrane nebudeme tolerovať“. Podľa expertov sa tým ukončili týždne diskusií o politike voči Teheránu. Červenou líniou, ktorú tamojší režim nesmie prekročiť, je jadrová zbraň. Skutočnosť, že v tejto veci padlo vo Washingtone rozhodnutie, potvrdzuje aj pracovník výskumného centra amerického Kongresu Kenneth Katzmann: AUDIO: „Rozhodnutím je to, že americkou politikou bude zabrániť Iránu v získaní nukleárnej zbrane“. Dodajme, že iránsky jadrový program je predmetom diskusií už dávno. Washington kritizuje Rusko za dodávky nukleárnych zariadení pre kontroverznú elektráreň v Bušeri. Tento postup najnovšie na výročnej tlačovej konferencii obhajoval ruský prezident Putin, s ktorým o celom probléme opakovane hovoril prezident Bush. Hovorca Bieleho domu Ari Fleischer spochybnil celú myšlienku iránskeho jadrového programu, ktorého jediným logickým dôvodom môže byť vojenské hľadisko. AUDIO: „Pýtame sa, prečo krajina, ktorá oplýva prírodnými zdrojmi, ropou a plynom, potrebuje využívať, ako hovorí, na mierové účely, jadrovú energiu. Majú množstvo ropy a plynu a jadrovú energiu nepotrebujú“. Otázka je, ako teheránskemu režimu vo vývoji zbrane zabrániť. Dôležitú úlohu bude mať zrejme Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, ktorá sa angažovala aj v Iraku. Americký reprezentant v nej Kenneth Brill tvrdí, že Irán aktívne pokračuje vo vývoji, a je otázka, či inšpektori vôbec dokážu jeho aktivity zmapovať. Na štvrtkovom zasadnutí však agentúra Irán neodsúdila, iba napomenula - čo bolo malé víťazstvo Teheránu. Šéf agentúry Muhamad el-Baradej napriek tomu pozdvihol varovný hlas: AUDIO: „Rada sa stotožnila s mojimi obavami, že Irán neuvádza niektoré aktivity, materiály a zariadenia“. Nekompromisný postoj Washingtonu tentoraz podporila Európska únia. Žiadala Teherán, aby umožnil prísnejšie inšpekcie, ak chce dosiahnuť s Európou obchodné dohody. Podľa Barryho Posena, analytika z organizácie U.S.Marshall Fund v Nemecku, chce na prípade Iránu Brusel vylepšiť svoje vzťahy s Amerikou: AUDIO: „Vyzerá to tak, že Európa cíti dobrú príležitosť, ako ju môžu zobrať Spojené štáty na milosť“. Washington sa netají snahou o zmenu režimu v Teheráne. Z tohto dôvodu prezident Bush otvorene podporil tamojšie demonštrácie študentov. Ich protesty ale zrejme islamských fundamentalistov nezvrhnú, takže Západ bude musieť vyvinúť tlak na Teherán a dúfať, že nabudúce príde do ulíc ešte viac ľudí. Čo sa týka jadrového programu, Washington bude zrejme odkázaný na medzinárodné inšpekcie. Netreba podčiarkovať, že tie budú aj v záujme Iránu, ak chce dokázať, že jadrovú energiu má naozaj iba na mierové účely.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...