Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       24. jún 2003 Európsko-americký summit: Snaha o úsmev Jaroslav Rozsíval Po rozporoch ohľadom oprávnenosti vojenského zásahu proti Iraku vznikol vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Európou veľký otáznik – dokážu sa ešte starý a nový kontinent dohodnúť? Na zajtrajšom výročnom summite Spojených štátov a Európskej únie sa však politici dvoch najsilnejších ekonomických mocností sveta budú snažiť aj o vyslanie pozitívnych signálov. Nasledujúci príspevok sme pripravili s použitím materiálu nášho washingtonského dopisovateľa Jeffreyho Donovana. Predstavitelia EÚ a Spojených štátov sa pokúsia preklenúť rozdielne postoje k riešeniu takmer všetkého, čo súčasná politická a ekonomická situácia vo svete ponúka: či už ide o povojnové usporiadanie Iraku, alebo otázku poľnohospodárskych dotácií – v stredu sa bude vo Washingtone hovoriť o všetkom. Alebo takmer o všetkom, pokiaľ vezmeme do úvahy súčasný rozdielny postoj západoeurópskych krajín k bezpečnostnej politike Washingtonu: Delegáciu EÚ povedú predseda Európskej komisie Romano Prodi a úradujúci predseda Európskej rady Konstantinos Simitis. Na rokovaní sa zúčastní aj európsky komisár pre obchod Pascal Lamy. Avšak aj minulotýždňový summit EÚ naznačil, že v otázke spoločnej bezpečnostnej politiky i v otázke spoločného postoja únie k americkej zahraničnej politike hľadajú členské štáty ešte stále spoločnú reč. V takejto situácii samozrejme nemožno očakávať zázraky, na druhej strane však treba zdôrazniť, že obe mocnosti sú aj naďalej strategickými partnermi, vyznávajúcimi rovnaké hodnoty slobody a demokracie. Šéf európskeho programu washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie Simon Serfaty k téme dodáva: AUDIO: „Pokiaľ si myslíme, že 2,5 bilióna dolárov ktoré predstavuje ročný obchodný vzťah medzi EÚ a Amerikou nie je hodných ani štipky dobrej vôle, potom neviem, čo je toho hodné. To je výnimočný vzťah, niet podobného vzťahu inde vo svete, takže my v Spojených štátoch sa bez neho nezaobídeme a Európania tiež nie. A to treba pochopiť na oboch stranách.“ Grécky minister zahraničných vecí George Papandreu vyzýval k posilneniu transatlantických vzťahov zo strany EÚ. Podľa Papandrea cieľom únie bude potvrdiť základný význam tohto vzťahu po rozporoch ohľadom vojny v Iraku, ale aj v iných záležitostiach: K nim jednoznačne patrí aj odmietavý postoj administratívy prezidenta Busha k podpisu tzv. Kjótskych protokolov o znížení škodlivých emisií, či k dohode o Medzinárodnom trestnom súde, ale treba sem zaradiť aj kauzu obnovy Iraku, či uvoľnenia niektorých obchodných reštrikcií. Veľmi výrazne sa snaha EÚ o zlepšenie americko-európskych vzťahov deklarovala v návrhu spoločnej európskej bezpečnostnej stratégie, ktorý účastníkom gréckeho summitu únie predložil Javier Solana: Tu sa hovorí o únii ako o partnerovi Spojených štátov v boji proti terorizmu a šírení zbraní hromadného ničenia. Dokument však viacero európskych politikov označilo za nedostatočný z hľadiska posilnenia transatlantického partnerstva. Analytici preto zdôrazňujú, že na usporiadanie americko-európskych vzťahov bude treba zvolať ešte viacero takýchto summitov. V otázkach obchodu je naďalej otvorená otázka podpory produkcie geneticky upravených potravín zo strany Spojených štátov, ktorá naráža na odpor Európy: jej politici upozorňujú na pretrvávajúce obavy zo zdravotných dôsledkov používania takto upraveného obilia pre človeka. Prezident Bush však v pondelok vyzdvihol pozitívny dopad používania nových technológií na chudobné oblasti sveta, keď povedal: Audio: „V záujme afrického kontinentu, ohrozeného hladom, vyzývam európske vlády, aby ukončili svoj odpor voči bio-technológiám.“ Bushova administratíva tvrdí, že krajiny tretieho sveta majú obavy zavádzať geneticky modifikované obilie na svojom území z obavy pred vylúčením z európskeho trhu, ktorý ich zakazuje. Washington sa preto obrátil na Svetovú obchodnú organizáciu WTO, aby prinútila európske trhy akceptovať nové technológie. EÚ zase tvrdí, že poskytuje Afrike oveľa väčšiu pomoc, ako Spojené štáty a že nebráni africkým krajinám v používaní geneticky upraveného obilia. Je viac ako pravdepodobné, že otázka modifikovaných potravín sa časom vyrieši, avšak aj po stredajšom stretnutí zostane pravdepodobne naďalej otvorený priamy vzťah Bruselu s Washingtonom. Hovorí analytik Simon Serfaty: Audio:„Je tu časť Bushovej administratívy, ktorá si kladie otázku, či je vôbec EÚ v niečom dobrá pre Spojené štáty, to je veľmi neobvyklé. A som presvedčený, že aj v Európe sú mnohí, ktorí sa pýtajú, či sú Spojené štáty dobré pre Európu. A to je to, čo vzbudzuje obavy, že na oboch stranách Atlantiku sú takí, čo nechcú brať na vedomie ako danú vec, že tento vzťah je príliš úzky na to, aby ho ktosi ohrozoval.“ A tak je viac ako zjavné, že popri iniciatívach, s akou prišiel na gréckom summite EÚ George Papandreu, bude treba začať s oživovaním americko-európskych vzťahov na všetkých úrovniach – aj na tej najnižšej. Pokusy karikovať čelných predstaviteľov USA a Francúzska ako v Európe, tak aj v Amerike, alebo snahy niektorých firiem či jedincov obmedzovať obchodné, či turistické styky oboch krajín, sa totiž zakladajú na chvíľkových náladách, ktoré nezodpovedajú skutočnosti: a tá je nezvrátiteľná: Slobodný a demokratický svet reprezentujú na tejto zemeguli ešte stále predovšetkým krajiny Severnej Ameriky a západnej Európy.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...