Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       26. jún 2003 Česká vláda zváži odškodnenie Nemcov, ktorí po vojne zostali v Československu Gabriel Sedlák Podobne ako sú dedičstvom minulosti zaťažené slovensko-maďarské vzťahy, rôzne resty sú obojstranne vyťahované aj v rámci česko-nemeckej diskusie. Najčastejšie sa v tejto súvislosti hovorí o sudetských Nemcoch, ktorí si po vojne našli nový domov v Nemecku či Rakúsku. Česká vláda sa však na budúci týždeň bude zaoberať osudmi Nemcov, ktorí po vojne v Československu zostali. Pred týždňom si Nemci pripomenuli 50. výročie demonštrácií proti komunistickej moci v bývalej NDR a za zjednotenie Nemecka. Dnes zasa uplynulo 40 rokov odvtedy, čo americký prezident John Kennedy navštívil komunistickou NDR obkľúčený Západný Berlín, kde takto vyjadril svoju solidaritu s jeho občanmi. AUDIO: „Všetci slobodní ľudia, kdekoľvek žijú, sú občanmi Berlína a preto ako slobodný človek som hrdý, že môžem vyhlásiť: Ich bin ein Berliner.“ Nemecko bolo rozdelené na dva štáty celé štyri desaťročia. Zjednotiť sa mohlo až po páde Železnej opony začiatkom deväťdesiatych rokov. Avšak dnešné Nemecko je nielenže rozlohou menšie, ako bolo to predvojnové, ale za jeho hranicami v susedných štátoch už nežijú početné nemecké menšiny ako kedysi. V reakcii na hrôzy, ktoré rozpútala Hitlerova ríša, boli zo svojich domovov vyhnaní napríklad v predvojnovom Československu žijúci sudetskí Nemci. Z viac ako troch miliónov sudetských Nemcov zostala žiť na území dnešnej Českej republiky iba hŕstka ľudí. K nemeckej národnosti sa dnes hlási 40 tisíc českých občanov. Málokto v Česku čo i len tuší, že k nim, či k ich predkom, bol život skúpejší než k ostatným českým občanom. Český vicepremiér Petr Mareš preto navrhuje týchto ľudí odškodniť. Jedným z tých, ktorí tento návrh vítajú, je spisovateľ a publicista Pavel Tigrid. Svojím kritickým postojom k vyháňaniu Nemcov sa Tigrid netajil už po vojne po svojom návrate z londýnskeho exilu. AUDIO: „Bohužel my Češi jsme po válce, jak známo vyhnali – já říkám úmyslně vyhnali – několik milionů Němců, kteří mezi námi žili, samozřejmě ma základě naprosto nepřijatelné koncepce kolektivní viny. Takže jsme také vyhnali některé sudetské Němce, kteří byli antinacisty, sociálními demokraty, případně komunisté. No a někteří po všech těch prověrkách, a ty byly v Praze po čtyřicátémpátém věru kruté, prostě zůstali v Čechách. A tito lidé, kteří zůstali a tudíž v těch nějtěžších dobách zůstali věrni Československé republice, jsou dodnes druhořadými občany.“ Podľa vicepremiéra Mareša by mali byť odškodnení tí českí občania nemeckej národnosti, ktorí boli po vojne nasadení na nútené práce. Okrem toho by malo ísť o uznanie kvalifikácie, získanej na nemeckých školách, čo povojnové Československo odmietlo uznávať. Česká vláda bude takisto zvažovať narovnanie dôchodkov – českí Nemci ich majú v priemere o dvadsať percent nižšie. Pavel Tigrid je presvedčený o správnosti myšlienky odškodniť českých Nemcov. Zároveň si však uvedomuje, že českej spoločnosti sa do toho akosi nechce. Vychádza z priezkumov, podľa ktorých 70 percent Čechov povojnový odsud schvaľuje. Odstránenie krívd, ktoré boli napáchané na neodsunutých či nevyhnaných Nemcoch, bude podľa Tigrida vysvetľované najskôr ako nepriame ospravedlňujúce gesto. A na tie sú Česi vo vzťahu k sudetským Nemcom citliví. K upokojeniu stavu česko-nemeckej diskusie o spoločnej minulosti neprispela ani horná komora nemeckého parlamentu, ktorá minulý týždeň zopakovala výzvu na zrušenie Benešových dekretov. Prahu to podráždilo o to viac, že česká vláda iba niekoľko dní predtým, pri príležitosti súhlasu českej verejnosti so vstupom krajiny do Európskej únie okrem iného vyhlásila, že povojnové udalosti sú z dnešného hľadiska neprijateľné. Pokiaľ ide o Prahu, je možné predpokladať, že prípadné odškodnenie v Česku žijúcich Nemcov bude posledným gestom v tomto smere, alebo si situácia ešte žiada nejaké ospravedlňujúce slová za povojnové príkoria? Odpovedá opäť spisovateľ a publicista Pavel Tigrid. AUDIO: „Já myslím, že by ještě nějaké gesto ještě mělo být učiněno. Možná i recipročně, poněvadž zase ti odsunutí Němci jsou zase v landsmanschaftech všelijak manipulováni a měli by také říct to svoje. Oni už to řekli, ale to nikdy neškodí. Já myslím, že všechny národy mají nějaké černé skvrny ve své historii. Vlastně se tím manifestuje jistá síla, když se přizná takováto věc.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...