|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|

|
2. júl 2003
|
Nemecká vláda chce oživiť hospodárstvo znížením daní
|
Anna Šišková
|
Nemecká vláda schválila rozsiahle zníženie daní, v snahe dostať krajinu z hospodárskej recesie. Nikde však nie je napísané, že zníženie daní Nemecku skutočne pomôže. Ako poznamenáva Anna Šišková, môže mu dokonca priniesť problémy.
Spolkový kancelár Gerhard Schroeder dúfa, že zníženie daní zachráni nemecké hospodárstvo. Podľa Berlínskeho hospodárskeho ústavu nemecké hospodárstvo tento rok prvýkrát upadne do recesie. Zníženie daní mu má dať nový impulz.
Vďaka navrhovaným daňovým škrtom by Nemcom zostalo naviac 18 miliárd eúr. Tie však budú chýbať v štátnom rozpočte. Ako chce vláda túto úctyhodnú sumu nahradiť nie je jasné. Navrhované zníženie daní má presunúť najvyššiu sadzbu dane z príjmu na 42 zo súčasných 48,5 percenta. Najnižšia sadzba dane príjmu má zas z takmer 20-tich percent klesnúť na 15. Schroeder vyhlásil, že vláda bude daňové škrty kompenzovať obmedzením dotácií, novými pôžičkami a predajom akcií bývalých štátnych monopolov, akým je napríklad Deutsche Telekom. V pondelok v rozhovore s novinármi Schroeder povedal, že každý daňový poplatník bude mať o desať percent nižšie dane.
„Presadenie daňovej reformy by pre každého daňového poplatníka znamenalo, že od budúceho roka bude platiť o desať percent menej. O desať percent nižšia daň z príjmu znamená o desať percent viac minutých peňazí. To zlepší domáci dopyt a bude motivovať k legálnemu zarábaniu peňazí.“
O ozdravenie hospodárstva znižovaním daní sa snaží nielen Berlín, ale aj Washington. Tam však škrty nepomáhajú vždy a mnohí pozorovatelia sa obávajú, že nemecké opatrenia môžu dopadnúť rovnako. Okrem iného Nemecku hrozia sankcie zo strany Európskej únie. Nemecko tento rok už druhýkrát po sebe prekročil limit rozpočtového deficitu únie, stanovený na tri percenta hrubého domáceho produktu. V rámci takzvaného Paktu stability si totiž únia poisťuje rozpočtovú disciplínu krajín zapojených do projektu jednotnej meny. Paktom sa únia snaží zabrániť vládam, aby míňali príliš veľa finančných prostriedkov a predchádzať tak hrozbe oslabenia eura a celkovej inflácii.
Nemecko kritéria nesplnilo už minulý rok. Schroeder však dúfa, že jeho krajina ich do budúceho roka splní.
„Opatreniami, ktoré sme navrhli, splníme rozpočtové pravidlá. Chcem však zdôrazniť, že v záujme ich splnenia, očakávame istý rast.“
Tieto očakávania sa však naplniť nemusia. To napokon predpokladá už spomínaná správa Berlínskeho hospodárskeho ústavu, ktorý oficiálne uviedol, že Nemecko je v hospodárskej kríze. Navrhované zníženie daní je súčasťou kampane vlády za zmenu Zákonníka práce. Schroederova vláda chce prijať zmeny, ktoré by zamestnancom uľahčili prepúšťať a prijímať zamestnancov a ktoré by znížili aj podporu v nezamestnanosti.
Počas víkendu sa v Nemecku udialo čosi nezvyčajné. Najväčší odborový zväz IG Metall zrušil mesačný štrajk. V Sasku a v Berlíne štrajkovalo asi 300 tisíc zamestnancov za skrátenie pracovného týždňa z 38-mich na 35 dní. Zamestnávatelia však ich požiadavky odmietli a odborový zväz štrajk odvolal. Stalo sa tak vôbec po prvýkrát od roku 1954.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|