|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|

|
4. júl 2003
|
Ukrajina: Reformy stoja
|
Jaroslav Rozsíval / Valentinas Mitte
|
Po vstupe do EÚ sa takmer 100 kilometrová slovensko-ukrajinská hranica stane zároveň vonkajšou hranicou únie. Napriek sprísneným kontrolám prebieha v tomto priestore čulý cestovný ruch. Pre doterajších obyvateľov únie je však Ukrajina veľkou neznámou – pre Slovákov nie. Pozrime sa teraz trocha bližšie na to, aké sú základné politické a hospodárske východiská súčasnej situácie na Ukrajine.
Kyjev patril v desiatom storočí ku kolíske najrozľahlejšieho slovanského štátu, Kyjevskej Rusi. Odvtedy prešlo hlavné mesto Ukrajiny pohnutými dejinami i viacerými štátnymi útvarmi. Budúcnosť rozľahlého samostatného štátu je však neistá – tá totiž závisí v prvom rade od politického smerovania krajiny, ktorá sa po rozpade Sovietskeho zväzu roku 1991 stala treťou najväčšou republikou Spoločenstva nezávislých štátov. Jej územie je väčšie ako územie Francúzska a počtom obyvateľov prevyšuje výrazne aj Poľsko. Ukrajina má prístup k Čiernemu moru a jej najvýznamnejším vojenským i ekonomickým partnerom je Rusko.
Orientácia krajiny smerom na Východ je teda logická – veľká časť obyvateľstva hovorí dnes predovšetkým po rusky a Rusko je aj zároveň jediným zásobovateľom Ukrajiny ropou a plynom. Napriek tomu sa v posledných mesiacoch objavili v Kyjeve aj snahy o zlepšenie vzťahov so Západom – Ukrajina chce vyslať do Iraku 1800 vojakov, pôsobiacich v rámci mierových síl a zároveň sa už niekoľko rokov uchádza o členstvo v EÚ a NATO. Svetová banka dokonca minulý týždeň zlepšila celkové hodnotenie krajiny a Medzinárodný menový fond takisto ocenil zavádzanie hospodárskych reforiem. Pozorovatelia však tvrdia, že na obsahu ukrajinského politického a hospodárskeho života sa toho veľa nezmenilo. Tvrdí to aj predseda Rusko-euroázijského programu na kráľovskom inštitúte medzinárodných otázok v Londýne Roy Allison:
Audio:„Z hľadiska snahy o výrazné investície, externé, zahraničné, nevyzerá Ukrajina veľmi sľubne. Politická orientácia krajiny nie je veľmi jasná. Niektoré priority sú zjavné, prezident Kučma však, zdá sa, stratil dôveru západných partnerov, a to z viacerých hľadísk.“
Medzinárodný menový fond kritizuje predovšetkým nedostatky v ukrajinskom daňovom systéme, ako aj nedostatočnú priehľadnosť privatizácie a zaostalosť bankového systému.
Analytik bruselského Centra pre európske štúdie Marius Vahl k tomu dodáva:
Audio:„Myslím si, že v ukrajinských reformách prevažuje rétorika. V praxi však nerobia z veľkej časti takmer nič. A potom je tu aj dôveryhodnosť prezidenta Kučmu – už roky hovoril, že chce zavádzať reformy a urobilo sa pritom veľmi málo, najmä v porovnaní so susedmi.“
Politická nestabilita je podľa mnohých pozorovateľov najväčším problémom Ukrajiny. Polarizácia medzi pro-vládnymi skupinami a rôznorodými opozičnými silami pokračuje. Kučmovo niekoľkoročné pôsobenie v kresle prezidenta sprevádzali rôzne škandály, vrátane únosu a vraždy opozičného novinára, či masových protestov opozície.
Politická i geografická orientácia krajiny je nasmerovaná na Rusko – avšak snaha o priblíženie sa so Západom tu je – napriek tomu sa otvára otázka, prečo vlastne ponúkla Ukrajina Spojeným štátom účasť svojich vojakov na mierovej misii v Iraku po tom, čo Moskva oponovala akémukoľvek vojenskému zásahu proti Bagdadu? Hovorí analytik Marius Vahl:
Audio:„And the problem... Problémom ukrajinskej multi vektorovej politiky je snaha robiť viac vecí naraz: otvárať sa Západu a aj Východu: Keď teda Rusko a Západ spolupracujú, prirodzene sa to rozšíri aj na Ukrajinu.“
Podľa Vahla Kyjev akceptuje danú medzinárodnopolitickú situáciu, ktorej potom prispôsobuje celú svoju politiku.
Oleksander Suška z kyjevského Centra pre mier, konverziu a zahraničnú politiku tvrdí, že ukrajinská zahraničná politika funguje ako kyvadlo, raz je vľavo a raz vpravo:
Audio:„Naozajstné zmeny sa môžu udiať iba vtedy, keď sa zmení charakter moci, celý systém, keď odídu z ukrajinskej politiky jej hlavní predstavitelia. Bez toho dôjde iba ku kozmetickým zmenám, ktoré sa dejú aj teraz.“
Na budúci rok sa na Ukrajine uskutočnia prezidentské voľby – tie by sa mali konať už bez účasti Leonida Kučmu. Bude to teda veľká skúška pre celú krajinu.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|