|
|
| |
|
Dnes je sobota, 5. júl 2008 |

|
|

|
10. júl 2003
|
Najsilnejší nemecký odborový zväz IG Metall v tiesni
|
Miroslav Neoveský
|
Minulý mesiac utrpel nemecký odborový zväz IG Metall trpkú porážku do vlastných členov v bývalej NDR. Odbormi zorganizovaný štrajk väčšina pracujúcich v tamojšom kovopriemysle odmietla. Aký vplyv to môže mať na budúcnosť odborov v Nemecku vôbec, o tom pripravil príspevok, s použitím materiálov spravodajcu Slobodnej Európy Rolanda Egglestona, Miroslav Neoveský.
Po desaťročia zaznamenával nemecký odborový zväz pracujúcich v kovopriemysle jeden úspech za druhým pri presadzovaní vyšších miezd a platov a skracovaní pracovného času. Tieto úspechy vyniesli IG Metall na špičku odborového hnutia najprv v Západom a po znovuzjednotení v celom Nemecku. Minulý mesiac sa pokúsil tento odborový zväz presadiť 35 hodinový pracovný týždeň, ktorý už platí v západnej časti krajiny, aj v kovopriemysle bývalého raja robotníkov a roľníkov.
V súčasnosti dostávajú pracujúci východonemeckého kovopriemyslu tie isté základné mzdy a platy, ako ich kolegovia v západnej časti Nemecka, hoci pracujú o tri hodiny týždenne dlhšie. Podľa zamestnávateľov to pomáha získavať veľmi potrebné investície.
Pôvodne sa k štrajku, na ktorý vyzval odborový zväz IG Metall, aby presadil 35 hodinový pracovný týždeň v bývalej NDR, pripojilo vyše 300.000 pracujúcich v Sasku a v Berlíne. Avšak po štyroch týždňoch sa štrajk zrútil, keď automobilky BMW a Volkswagen oznámili, že zatvárajú svoje montážne linky pre nedostatok súčiastok. Tisícky robotníkov sa vrátili do práce z obáv, že by mohli prísť o zamestnanie.
Bola to prvá ťažká porážka IG Metall od roku 1954 a viedla ekonómov a expertov k podrobnejšiemu skúmaniu otázky, či tento odborový zväz zostane silným hráčom v ekonomicky slabom Nemecku. Kritici tvrdia, že vedenie IG Metall sa odcudzilo členstvu a že jednoducho ignorovalo hospodárske reality. Nezamestnanosť v celoštátnom merítku dosahuje okolo 10 celých 6 desatín percenta, teda okolo štyri a pol milióna ľudí v aktívnom veku je bez práce. A tak výzva na štrajk vo východnom Nemeckou bola chybou. Od skončenia štrajku tisícky robotníkov vystúpili z odborovej organizácie s odôvodnením, že je odtrhnutá od skutočnosti.
Aj prieskumy verejnej mienky počas štrajku ukazovali, že až 70 percent Nemcov bolo tej mienky, že štrajk škodí východonemeckej ekonomike. Mnoho robotníkov bolo tiež znechutených verejným zápasom medzi odchádzajúcim predsedom IG Metall Klausom Zwickelom, ktorý je považovaný za umierneného, a jeho pravdepodobným nástupcom Jürgenom Petersom. Ten chce, aby odbory nastúpili agresívnejší kurz napriek hospodárskej situácii.
Mnohí experti mienia, že neúspešný štrajk podstatne oslabil rokovaciu silu nemeckých odborov. Avšak nemecký minister vnútra Otto Schilly novinárom povedal:
AUDIO
"Krajina potrebuje silné odbory a preto by bolo dobré, ak by sa aj IG Metall rýchlo dohodla na zmene svojho vedenia. Myslím si, že je jasné, že tí, čo chcú pokračovať v hádkach, sa nehodia do vedenia.“
Medzi tých, čo sa domnievajú, že neúspech východonemeckého štrajku by mohol oslabiť silnú úlohu odborového hnutia, patrí aj prezident nemeckého Inštitútu pre ekonomický výskum, Klaus Zimmermann. Tento týždeň okrem iného povedal, že kolektívne rokovania síce budú pokračovať, ale že odbory k nim budú nastupovať zo slabších pozícií.
Diskusie o budúcej moci nemeckých odborov prebiehajú v čase, keď vláda kancelára Schrödera začala robiť kroky s cieľom oživiť nemecké hospodárstvo. Gerhard Schröder navrhol zníženie daní už na budúci rok a nie až v roku 2005 a okrem toho získal aj podporu pre navrhované reformy v pracovnej a sociálnej politike, napríklad zníženie podpory v nezamestnanosti a prijatie zákonov, uvoľňujúcich niektoré z doterajších tvrdých ustanovení zákonníka práce.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|