Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       16. júl 2003 Spor medzi USA a EÚ o geneticky modifikované plodiny Miroslav Neoveský Spojené štáty predložili Svetovej obchodnej organizácii svoju sťažnosť na Európsku úniu pre jej zákaz dovozu geneticky modifikovaných osív, plodín a potravín. Príspevok, s použitím materiálu spravodajcu Slobodnej Európy Breffniho O´Rourka pripravil Miroslav Neoveský. V posledných rokoch vedci zdokonalili spôsoby genetickej modifikácie osív a sadeníc takže sú odolnejšie proti hmyzu a ochoreniam, napríklad plesniam. To dovoľuje roľníkom osievať polia s väčšou istotou, že plodiny tiež dosiahnu zrelosť zdravé. Navyše to znižuje potrebu drahých a životné prostredie zaťažujúcich insekticídov a pesticídov. Spojené štáty sú na čele krajín produkujúcich geneticky modifikované plodiny a potraviny a ich príklad nasleduje rad, najmä rozvojových krajín. Avšak Európska únia zaujíma veľmi odlišný postoj, najmä pre obavy spotrebiteľov z dlhodobých rizík pre zdravie a životné prostredie. V posledných piatich rokoch Európska únia fakticky zakázala dovoz týchto výrobkov. Nie že by mala obavy z geneticky modifikovaných výrobkov, ale iba s ohľadom na obavy spotrebiteľov. Hovorkyňa Európskej komisie Beate Gminderová k tomu povedala: AUDIO „Nemyslíme si, že geneticky modifikované organizmy, povolené v Európe po vedeckom preskúmaní, predstavujú nejaké zdravotné riziká v porovnaní s konvenčnými potravinami.“ Spojené štáty, podporované Kanadou a Argentínou, predložili záležitosť Svetovej obchodnej organizácii aj s odôvodnením, že americkí farmári, kvôli zákazu Európskej únie, ktorý nie je vedecky podložený, strácajú ročne stovky miliónov dolárov. Európska únia, v snahe odvrátiť spor, sa rozhodla ku kompromisnému kroku. Povolí dovoz geneticky modifikovaných výrobkov, ale tieto musia byť jasne označené štítkami. Európska komisia má koncom tohto mesiaca vydať jasné smernice, ako majú európske štáty zaručiť „spolunažívanie“ geneticky modifikovaných a konvenčných plodín a potravín. V Londýne pôsobiaca politická expertka Katynka Baryshová mieni, že pokiaľ ide o túto záležitosť, tak je Európska únia, obrazne povedané, „ťahaná do dvoch protichodných smerov“ a hovorí: AUDIO „Na jednej strane chce byť vysoko moderná a do budúcnosti hľadiaca, čo vyžaduje aj liberálnejšie smernice pokiaľ ide o geneticky modifikované výrobky a ich výskum. Na druhej strane však Európska únia berie obavy svojich občanov veľmi vážne.“ A uprostred, ako medzi dvoma mlynskými kameňmi, sú v tomto spore kandidátske krajiny strednej a východnej Európy, ktoré zatiaľ nepodliehajú smerniciam Únie. Niektoré, ako Poľsko a Slovinsko, vidia budúcnosť svojho poľnohospodárstva v pestovaní organických plodín, ktoré sú drahšie, ako konvenčné, ale napriek tomu majú svojich odberateľov. Iní kandidáti, ako napríklad Bulharsko a Rumunsko, ale aj krajiny ako Ukrajina a Rusko sa uberajú cestou, zvýhodňujúcou geneticky modifikované výrobky. Ochrancovia životného prostredia tvrdia, že v minulom roku polovica zo 100.000 hektárov, na ktorých v Rumunsku pestujú sójové bôby, bola osiata geneticky modifikovaným osivom. Platí to aj o časti úrody zemiakov, cukrovej repy a kukurice. Hlavnou obavou ochrancov životného prostredia, ktorí nazývajú potraviny z geneticky modifikovaných plodín „Frankensteinovou potravou“ je, že by náhodným skrížením geneticky modifikovaných plodín s obyčajnými burinami mohla vzniknúť agresívna „super-burina“, ktorá by udusila všetko ostatné rastlinstvo. Zatiaľ však tieto obavy patria skôr do kategórie apokalyptických vízii z oblasti „science-fiction“.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...