Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       16. júl 2003 Reforma českej armády – veľké rezy, veľké otázniky Ivan Štulajter Z veľkých komunistických armádnych monštier, založených na Varšavskej zmluve, sa majú stať technologicky vyspelé a „štíhle“ armády, ktoré vychádzajú z kolektívnej obrany, založenej na zmluve o Severoatlantickej aliancii. Zhruba takto v stručnosti možno naznačiť zmysel armádnych reforiem krajín bývalého východného bloku. Bývalý minister obrany Jaroslav Tvrdík opustil svoj post pred niekoľkými týždňami vraj kvôli rozpočtovým škrtom, po ktorých jeho predstava reformy českej armády už nebola uskutočniteľná. Jeho nástupca Miroslav Kostelka sa s plánovanými úsporami vyrovnal zdá sa bez problémov a z armády začína „odrezávať pekné kusy“: Zo 60 tisícovej armády má do troch rokov zostať polovica. Počet modernizovaných tankov T-72 z plánovaných 120-tich je zredukovaný na 31 strojov. Niektorí v tejto súvislosti uštipačne poznamenali, že česká armáda bude mať menej tankov ako vojenské múzeum. Letectvo bude disponovať 18-timi podzvukovými stíhačkami L-159 a pokiaľ všetko pôjde podľa plánu, pridá sa k nim 14 prenajatých starších stíhačiek. Ministerstvo obrany sa rozhodlo len pre jednu leteckú základňu, spĺňajúcu podmienky Aliancie, a nie pre dve. Z dvoch na jednu má klesnúť aj počet základní pre vrtuľníky. Rozpočtové škrty v rezorte obrany v päťročnom výhľade predstavujú zhruba 50 miliárd korún. Podľa analytika Slobodnej Európy Jefima Fisteina je zoštíhlovanie českej armády dané predovšetkým nedostatkom financií: Audio: „Reforma ozbrojených síl v ČR nie je akýmsi programovým prienikom do budúcnosti. Nie je zakotvená ani vo vládnom programe ani do programov jednotlivých politických strán. Je to z núdze cnosť. Je to vec, zapríčinená stavom rozpočtu, stavom českej ekonomiky.“ Hoci na jednej strane má byť profil českej armády zachovaný, na druhej strane sa hovorí o jej špecializácii napríklad v oblasti obrany proti chemickým a biologickým zbraniam. Na tomto mieste dodajme, že v utorok český premiér Vladimír Špidla, ktorý je na návšteve Spojených štátov, zopakoval počas schôdzky s prezidentom Georgeom Bushom návrh, žeby Česko zostavilo medzinárodný prápor ochrany proti zbraniam hromadného ničenia. Jefim Fistein v tejto súvislosti upozorňuje na riziko, že v prípade, ak nebudú predstavy českého ministerstva koordinované s centrálou NATO, hrozí že podobný profil budú mať aj iné armády a dôjde tak k plytvaniu kapacitami: Audio: „Otázkou zostáva, či je to komplexný prístup. Či Poľsko alebo Maďarsko nereformujú svoje armády rovnakým spôsobom. Potom by sme boli v čudnej situácii, keď všetky armády všetkých krajín, vstupujúcich do EÚ, ale aj tých v západnej Európe, sa možno reformujú v rovnakom smere. Potom by sme mali veľké množstvo výborných protichemických jednotiek a nemali by sme doplňujúce zložky." Tak ako v prípade Slovenska, aj reforma českej armády vychádza z predpokladu kolektívnej obrany, akejsi „deľby práce“ v rámci síl Severoatlantickej aliancie. Z tohto hľadiska sú dnešné návrhy ministerstva obrany podľa redaktora týždenníka Respekt Jaroslava Spurného postavené na hlavu: Audio: „Nie je to dobrá koncepcia. Malo by to byť úplne obrátene. Najprv by sme mali vedeť, čo presne NATO ponúknuť, a potom sa obracať na NATO, čo nám môže dať a či je dnes aliancia vôbec schopná ponúknuť to, čo potrebujeme. To znamená, ochranu, ktorú nebudeme schopní zabezpečiť si sami." Ak sa má česká armáda stať doplnkovou armádou k silám Severoatlantickej aliancie, vynára sa otázka o samotnej povahe a schopnosti Severoatlantickej aliancie nahradiť tie vojenské kapacity v českej armáde, ktoré budú buď značne redukované, alebo rovno zrušené. Povedané zjednodušene, či sa na NATO možno spoľahnúť. Táto otázka by bola neslýchaná pred vojnou v Iraku. No počas irackej krízy sa ukázali závažné spory, a to nielen naprieč Atlantikom, ale aj naprieč Európou. Ako ich echo sa v americkej politike hlasnejšie ozvali prúdy preferujúce americké záujmy pred euroatlantickými. „Tvrdé jadro“ Európskej únie – Nemecko, Francúzsko, Belgicko – začalo zas hovoriť o nejakej vojenskej európskej únii, ktorá by paralelne pôsobila vedľa NATO. Európa však má vo vojenskej oblasti a vo formovaní spoločnej zahraničnej politiky značné deficity. Na druhej strane by Aliancia bez Spojených štátov už nebola bezpečným prístreškom. Opäť má slovo analytik Slobodnej Európy Jefim Fistein: Audio: "Problém je v tom, že krajiny Európskej únie sami prechádzajú pomerne ťažkým ekonomickým obdobím a nevyvíjajú zložky obrany, ktoré by mohli doplniť chýbajúce zložky v českej alebo slovenskej obrane. Vieme, že Európska únia nemá vo svojej výzbroji nákladné lietadlá, schopné prepravovať výzbroj, tanky do vzdialenejších oblastí. Takže nezostáva nič iné, len veriť, že sa uchová bojaschopnosť a akcieschopnosť NATO ako širšieho spolku, ktorý nie je mysliteľný bez účasti USA." Napriek turbulenciám v transatlantických vzťahoch si redaktor týždenníka Respekt Jaroslav Spurný nemyslí, že sa Spojené štáty stiahnu z Európy: Audio: „Hoci USA sú nespokojné s tým, ako Európa funguje, aké financie venuje na obranu, akým spôsobom sa správa, tak Európa je jej prvotným záujmom. Nie je to Ázia, je to stále Európa." Princíp kolektívnej obrany by teda mal byť zachovaný. Kolektívna obrana a z nej vyplývajúce reformy bývalých dinosaurých komunistických armád by však nemali mať smer neriadenej strely.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...