Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       17. júl 2003 EU by nemala byť trvalo rozladeným orchestrom Ivan Štulajter, Breffni O´Rourke Vytvorenie európskych vojenských síl rýchleho nasadenia bolo po dlhé roky len zbožným želaním. Chýbali peniaze, nebol dostatok politickej vôle. No zdá sa, že iracká kríza, v ktorej sa ukázala relatívna slabosť únie a naopak relatívna sila Ameriky, pohla európskymi ľadmi. Na pondelkovej vojenskej prehliadke v Paríži pri príležitosti 214. výročia dobytia Bastily sa pod vedením nemeckého generála predstavila nová európska vojenská jednotka. Išlo, prirodzene, o symbolickú záležitosť, ale aj symboly majú svoju hodnotu. Európske sily rýchleho nasadenia sú však stále len v plienkach. Na to, aby sa dalo hovoriť o technicky vyspelej európskej armáde, budú potrebné veľké peniaze a silné politické presvedčenie európskych lídrov, že únia potrebuje nielen spoločnú zahraničnú politiku ale aj vojenské zabezpečenie tejto politiky mimo alebo povedľa Severoatlantickej aliancie. Hovorí analytik Slobodnej Európy Jefim Fistein: Audio: “Vieme, že Európska únia nemá vo svojej výzbroji nákladné lietadlá, schopné prepravovať výzbroj, tanky do vzdialenejších oblastí. Takže nezostáva nič iné, len veriť, že sa uchová bojaschopnosť a akcieschopnosť NATO ako širšieho spolku, ktorý nie je mysliteľný bez účasti USA." Napriek mnohým nedoriešeným otázkam Európska únia už má prvé skúsenosti s vojenskými misiami mimo svojho územia. V marci tohto roka sa jej 300 členná ľahko ozbrojená jednotka poprvýkrát rozvinula v Macedónsku. Únia tým demonštrovala záujem na mieri v krajine, kde v roku 2001 došlo k ozbrojeným zrážkam medzi vládnymi silami a albánskymi rebelmi. Pôvodne šesťmesačné pôsobenie jednotky bude na žiadosť macedónskeho prezidenta Borisa Trajkovského podľa všetkého predĺžené o ďalšie tri mesiace. V júni zas pod hlavičkou Európskej únie sa rozmiestnili francúzske jednotky v Kongu, kde zúri občianska vojna. Na rozdiel od Macedónska, v Kongu je naozaj horúca pôda a ide o prvú vojenskú misiu, počas ktorej únia využíva vlastné prostriedky. V Macedónsku je to totiž technika Severoatlantickej aliancie. Podľa bruselského analytika z Centra pre európske politické štúdie Marca Houbena unijné vojenské angažmán treba posudzovať triezvo: Audio: “Operácia v Kongu napríklad prebieha predovšetkým za účasti Francúzov. Bola síce “opečiatkovaná” Európskou úniou, ale keď prišlo na akcieschopné jednotky, je to francúzska záležitosť. Misia v Macedónsku je nenáročná a nemá veľkú vypovedaciu hodnotu.” Tento týždeň Holandsko, ktoré v súčasnosti predsedá Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, navrhlo vyslanie mierových síl Európskej únie do Moldavska, aby tam istili dohodu medzi moldavskými predstaviteľmi a ruskými separatistami v Zadnesterskom regióne. Podľa pozorovateľov však treba túto misiu starostlivo zvážiť, pretože v Moldavsku má záujmy Rusko. Aj v tejto súvislosti sa otvárajú otázky o politike Európskej únie k svojmu blízkemu zahraničiu. Cieľ je jasný: únia by chcela byť obklopená spriatelenými, stabilnými a prosperujúcimi krajinami. Menej je však jasná vonkajšia hranica únie. Má sa stať jej členom Turecko, ak Turecko áno, prečo nie aj Izrael? A takisto sú menej jasné nástroje zahraničnej politiky únie voči svojmu okoliu. Hovorí londýnska politická analytička Heather Grabbeová: Audio: “Vidíme kritický vývoj v politike Európskej únie voči jej susedom. Vyvoláva to dve veľké otázky ohľadom zaobchádzania únie s jej blízkym okolím. Prvá, ako ďaleko sa v skutočnosti chce angažovať v politike prevencie a vyhnúť sa pritom chybám, ku ktorým došlo na Balkáne?” Druhá otázka podľa Grabbeovej súvisí s tým, za akých okolností je únia ochotná použiť silu. Počas irackej krízy boli jej členské štáty rozdelené, ale v otázkach vlastných sfér vplyvu zdajú sa byť členské štáty skôr náchylné k dohode, tvrdí londýnska analytička. Na to, ako má byť “organizovaná” spoločná európska zahraničná politika a vôbec Európska únia ako taká, existujú rôzne názory. Podľa už citovaného bruselského analytika Houbena je únia unikátnym hybridom, ktorej moc by nemala byť centralizovaná spôsobom, vedúcim k erózii národnej suverenity jej členských štátov. Audio: “Ak chce byť Európska únia úspešná, musí sa vyhnúť centralizácii moci do jednych rúk.” Treba však dodať, že na druhej strane by nemala byť trvalo rozladeným orchestrom. To by sa Európania po čase totiž prestali navzájom počúvať. A práve na vzájomnej tolerancii a solidarite projekt Európskej únie stojí. Už dávno to nie je kartel uhlia a ocele.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...