|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 6. október 2008 |

|
|

|
28. júl 2003
|
Napriek represiám Castrovi sa nedarí umlčať opozíciu
|
Ivan Štulajter
|
Kubánsky diktátor Fidel Castro počas víkendu oznámil, že jeho krajina sa vzdáva humanitárnej pomoci zo strany Európskej únie, pretože si to „vyžaduje dôstojnosť Kuby.“ Európska únia totiž podmienila svoju pomoc ubezpečením kubánskych úradov, že z nej bude mať priamy prospech obyvateľstvo na ostrove a naštartujú sa ňou aj hospodárske reformy. Castro zdôraznil, že Kuba bude prijímať pomoc iba od tých, ktorí si nekladú politické podmienky.
Ak sa diktátor Castro nazdával, že sa mu pod rúškom irackej krízy podarí nepozorovane paralyzovať domácu opozíciu, prerátal sa. Vlnu zatýkania, ktorá sa Kubou „preliala“ v polovici marca, odsúdil prakticky celý svet, nevynímajúc Slovensko, keď protestný list slovenských mimovládnych organizácií podpísal napríklad aj šéf parlamentu Pavol Hrušovský.
Pred dvoma týždňami sa z Kuby vrátila Nora Beniaková z Nadácie Človek v ohrození. Podľa jej slov:
Audio: „Z tých 75 zatknutých okolo 40 patrí do hnutia Projektu Varela. Je to hnutie, ktoré vedie Oswaldo Payá - jeden z najprominentnejších kubánskych disidentov - ktorí sa snažia o zber podpisov na petíciu za vypísanie referenda o zmenách na Kube. A hoci sa režim takto snažil paralyzovať regionálne štruktúry, tak v súčasnosti už má nových spolupracovníkov, ktorí stále pokračujú v zbere podpisov. Pri tomto zbere ide o to, že sa ľudia neboja uviesť svoje meno, číslo občianskeho preukazu, adresu a podpísať sa pod petíciu, ktorá znamená, že si želajú zmenu režimu na Kube. Ten Castrov cieľ - paralyzovať opozíciu - sa nepodaril.“
Dodajme, že podľa kubánskych zdrojov je pod petíciou, ktorá je v daných pomeroch relatívne rozdrobenej opozície a zomknutého represívneho aparátu, mimoriadne pozoruhodným počinom, podpísaných už zhruba 30 tisíc ľudí.
Podľa slov Nory Beniakovej cieľom jej kubánskej misie bolo odovzdať finančnú pomoc rodinám uväznených disidentov na zabezpečenie ich prežitia na ďalších šesť mesiacov. Išlo o zdroje, ktoré boli vyzbierané v Čechách prostredníctvom partnerskej organizácie Člověk v tísni. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Česko sa v rámci aktivít spomenutej Nadácie Člověk v tísni, ale aj aktivitám exprezidenta Václava Havla, stáva povedľa Španielska významným európskym hráčom na poli proticastrovho odporu.
Bezprostredné dojmy zo stretnutia s niekoľkými rodinami uväznených kubánskych disidentov Nora Beniaková popísala týmito slovami:
Audio: „Majú veľmi málo finančných prostriedkov. Oproti minulosti je však lepšia odozva od ich komunity, od ich susedov. Ak sa v minulosti Kubánci báli kontaktovať rodiny uväznených disidentov, v súčasnosti vyjadrujú určitú podporu - buď morálnu, alebo prípadne i materiálnu. Stretli sme sa aj s prípadom, keď sa finančne skladala cirkevná komunita na to, aby umožnila cestovanie manželky za uväzneným disidentom.“
Problém je totiž v tom, že:
Audio: „Oni sú uväznení na opačnej strane ostrova, ako bývajú, takže sa im snažili znemožniť častý kontakt. Zatiaľ sa od marca mohli rodiny stretnúť s uväznenými maximálne jedenkrát. Uväznení sú vo veľmi špeciálnom režime, v individuálnych celách, nemôžu sa kontaktovať s inými spoluväzňami. Občas sú pustení mimo celu, ale vtedy majú putá. Nemôžu dostávať lieky od svojich príbuzných.“
Jedným z kľúčových zdrojov príjmov kubánskej štátnej pokladne je cestovný ruch. Ak dáme bokom živelnú prostitúciu, túto oblasť diktatúra čiastočne otvorila aj pre súkromné podnikanie. Na internetovej stránke českej nadácie Člověk v tísni je však výzva nasledujúceho znenia: Necestuje na Kubu. Radšej podporte Castrových väzňov svedomia! Podľa jedného zo scenárov bude to práve katastrofálna hospodárska situácia, ktorá vyvolá pád režimu. Otázkou preto je, či vôbec a najmä komu adresovať pomoc na tomto karibskom ostrove. Z tohto hľadiska možno len privítať, že Európska únia obyčajne s mäkšími pravidlami pri komunikácii so závadnými režimami, podmieňuje pomoc Kube reformami. Opäť hovorí Nora Beniaková z Nadácie Človek v ohrození:
Audio: „Dôležité je pomáhať skupinám disidentov, občanom, ktorí sa snažia o nejakú zmenu. Mnohí nám vraveli, že si želajú zmenu pokojnou cestou, takže nie nejaké veľké revolúcie, ale snažia sa hlavne o to, aby zmenu priniesli Kubánci sami, aby to neprišlo zvonku nejakým nátlakom, embargom.“
Napriek tomu skúsenosti krajín bývalého východného bloku s vyrovnávaním sa s vlastnou komunistickou minulosťou, budovaním demokratických inštitúcií a liberálnej ekonomiky budú cenným príspevkom Kubáncom, keď sa ich ostrov Slobody stane raz skutočne slobodným.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|