Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       29. júl 2003 Aj Ukrajina má svoje „odposluchové“ kauzy Ivan Štulajter Včera sme vás informovali o nových skutočnostiach v súvislosti s aférou Watergate. Išlo v nej o odpočúvanie centrály demokratov pred prezidentskými voľbami v roku 1972. V nich za republikánov kandidoval opätovne Richard Nixon. Najnovšie vystúpil so svojim príspevkom do diskusie historikov Jeb Stuart Magruder, kedysi zástupca šéfa Nixonovej predvolebnej kampane. Tvrdí, že prezident od počiatku nielenže všetko vedel, ale dialo sa tak na jeho pokyn. V dnešnom príspevku bude reč o kauzách s odpočúvaním na Ukrajine. Virvar okolo „odposluchov“ redakcie denníka SME, pri ktorých sa „zviezol“ predseda ANO Pavol Rusko zrejme nie je ani vrcholom ľadovca a nie je ani ničím ojedinelým. Nezákonné či zákonné odpočúvanie, ale nezákonné narábanie s „odpočutými“ informáciami je na Slovensku staršieho dáta. Len pre ilustráciu stačí si spomenúť na „bozky na čelo“ v rozhovore Hudek-Lexa z čias únosu Michala Kováča mladšieho. Ministri vnútra a tajnej služby sa na Slovensku striedali, ale burza „odposluchov“ v politickom a hospodárskom zákulisí fungovala. Získavanie dôverností a obchodovanie s nimi je totiž historicky veľmi výnosná vec, lebo dopyt po tom, čo má byť utajené, bol, je a vždy bude obrovský. Raz ide o záujmy žiarlivého manžela, inokedy o konkurenčnú firmu či o snahy politika kompromitovať svojho protivníka alebo umlčať nepohodlného novinára. Ak je dopyt po diskrétnostiach, vytvorí sa aj ich ponuka. Inak tomu nie je ani na Ukrajine. Redaktorka ukrajinského servisu Slobodnej Európy Oksana Pelenská popisuje prípad odpočúvania centrály politickej strany pod názvom Vpred Ukrajina. Audio: "Oni to našli sami v miestnosti, kde najviac diskutovali a v ktorej mávali svojich hostí. Keď zavolali políciu, tá po prehliadke našla v miestnosti ešte jeden taký prístroj. Z médií som sa dozvedela, že tento prístroj používala bývalá sovietska KGB. Z toho vyplýva, že odposluch nebol súkromný, nebola to objednávka nejakého súkromníka, ale asi nejakého štátneho orgánu." Najvážnejšou kauzou na Ukrajine, súvisiacou s odpočúvaním, sú však nahrávky bývalého šéfa ochranky prezidenta Leonida Kučmu Mykolu Meľnyčenka. Podľa dostupných informácií ide o rozsiahly materiál, o ktorom sa najskôr začalo hovoriť v súvislosti s vraždou novinára Heorhija Gongadzeho. Jeho bezhlavé telo bolo pred pár rokmi nájdené pri Kyjeve. Slovo má opäť Oksana Pelenská z ukrajinského servisu Slobodnej Európy: Audio: „Prípad Meľnyčenko bol naviazaný na prípad vraždy novinára Gongadzeho. On mal mať na tých nahrávkach niečo, čo by mohlo povedať pravdu o vražde alebo smrti novinára Gongadzeho.“ Na páskach je vraj okrem iného zaznamenané niečo, čo sa dá chápať ako pokyn prezidenta Kučmu na odstránenie novinára Gongadzeho. Hlava ukrajinskej republiky, ktorá v tomto čase dovolenkuje s prezidentom Rudolfom Schusterom pri Čiernom mori, autenticitu nahrávok, ako aj svoj podiel na vražde popiera. Podľa ukrajinskej novinárky Oksany Pelenskej sa kauza okolo Meľnyčenkových nahrávok ťahá dva roky a mnoho vecí je stále nejasných. Na otázku, či chýba politická vôľa na vyšetrenie tohto prípadu, odpovedá kladne a dodáva: Audio: „Myslím si, že tá kauza o zabití novinára Gongadzeho je najdôležitejšia. Keď budeme poznať odpoveď na ňu, dostaneme sa ďalej." Ak by Meľnyčenkove nahrávky neklamali, potom dochádza k bizarnej situácii, keď „odposluchy“, ukazujú prstom na zločincov, čo ospravedlňuje ich obskúrny pôvod. Podobný pocit mohol človek zažiť pri vypočutí rozhovoru Hudek-Lexa. Otázkou je, či poľahčujúce okolnosti sú v takýchto prípadoch na mieste.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...